Prezidentské voľby USA 2000: Bush vs. Gore, Florida a spor o hlasy

Pozadie a nominácie

Úradujúci demokratický prezident Bill Clinton nedovolil vykonávať tretiu funkčnú lehotu a viceprezident Gore si zabezpečil demokratickú nomináciu. Bush bol považovaný za hlavného favorita republikánskej nominácie; napriek súboju v primárkach so senátorom Johnom McCainom si nomináciu zabezpečil už do superutorky. Kandidovali aj traja významní kandidáti tretích strán, pričom medzi nimi vynikal Ralph Nader, ktorý podľa mnohých pozorovateľov mohol ovplyvniť výsledok v niektorých štátoch. Bush si za svojho kandidáta na viceprezidenta vybral bývalého ministra obrany Dicka Cheneyho a Gore sprevádzal senátor Joe Lieberman.

Kampaň a hlavné témy

Obaja kandidáti sa zamerali predovšetkým na domáce otázky: rozpočet, daňové úľavy, zdravotnú starostlivosť a reformy federálnych programov sociálneho zabezpečenia. Zahraničná politika figurovala v kampani menej, hoci problémy globálnej ekonomiky a bezpečnosti boli súčasťou diskusií. Clinton a Gore často neviedli úplne spoločnú kampaň, čo bolo čiastočne dôsledkom škandálu Lewinskej z rokov predchádzajúcich; Gore sa snažil prezentovať seba ako nezávislého lídra so zameraním na seriózne vládnutie. Debaty medzi Bushom a Goreom a otázky okolo nominácií a financovania kampaní boli pozorne sledované médiami.

Dátum volieb a počiatočné výsledky

Voľby sa konali 7. novembra 2000. Po ich skončení boli výsledky v mnohých štátoch tesné, rozhodnutie o volebnom víťazovi sa preto sústredilo na niekoľko sporných štátov — najviac pozornosti pripadla Floride. Oficiálne výsledky po prvom sčítaní ukázali, že Bush získal 271 hlasov voliteľov oproti Goreovi, ktorý získal 266 hlasov voliteľov; rozdiel v celkovom počte odovzdaných voliteľských hlasov bol spôsobený tým, že jeden voliteľ z Washingtonu, D.C. sa zdržal hlasovania (abstencia), takže súčet bol 537 namiesto bežných 538. Gore pritom získal väčšinu hlasov voličov v celonárodnom meradle.

Florida a spor o hlasy

Voľba víťaza na Floride bola extrémne tesná — po počiatočnom spočítaní bol rozdiel len niekoľko stoviek hlasov. To spustilo sériu prepočítavaní a právnych sporov. Medzi hlavné problémy patrili:

• Problémy s hlasovacími lístkami: V Palm Beach sa použil tzv. „butterfly ballot“, ktorý podľa pozorovateľov zmýlil mnohých voličov a spôsobil zvýšený počet hlasov pre kandidátov tretích strán (napr. pre Ralpha Nadera a ďalších).
• Technika hlasovania a nečitelnosť hlasov: V mnohých okrskoch sa používali dierkovače (punch-card ballots), pri ktorých vznikali tzv. „hanging chads“ (čiastočne prederavené políčka) alebo „dimpled chads“ — záporné, neúplné stlačenia, ktoré boli predmetom sporov pri manuálnom prepočte.
• Manuálne prepočty: Niektoré okresy vykonali ručné prepočty sporných lístkov; vznikali nejednotné štandardy pri rozhodovaní, ktoré lístky sa majú počítať, čo viedlo k právnym žalobám a odvolaniam.

Po sérii prepočítavaní a právnych rozhodnutí bol o niekoľko týždňov neskôr výsledok na Floride certifikovaný s výsledkom, ktorý dával Bushovi vedenie len o 537 hlasov — tento margin prakticky rozhodol vo veľkej miere o tom, že Bush získal všetkých 25 voliteľských hlasov štátu.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu: Bush vs. Gore

Spor vyvrcholil na Najvyššom súde USA v prípade Bush vs. Gore. Dňa 12. decembra 2000 Najvyšší súd vydal rozhodnutie, ktorým zastavil ďalšie manuálne prepočítavanie hlasov na Floride. Hlavné body rozhodnutia boli založené na tvrdení, že rôznorodé štandardy pre posudzovanie neúplných hlasovacích lístkov v rôznych okresoch porušujú Klauzulu o rovnakej ochrane zákonov (Equal Protection Clause) podľa 14. dodatku Ústavy. Rozhodnutie rozdelilo súd tesným pomerom 5:4 a bolo veľmi kontroverzné — mnohí právni odborníci a politici ho kritizovali ako príliš rýchle a ako politicky motivované. Rozhodnutie fakticky ukončilo prepočítavanie, čím boli floridské hlasy priznané Bushovi a umožnili mu získať potrebnú väčšinu voliteľov pre prezidentské kreslo.

Po tomto verdikte Gore oznámil, že sa nebude ďalej proti výsledku právne brániť a 13. decembra 2000 formálne uznal výsledok (podal aj verejné vyhlásenie vyzývajúce na jednotu). George W. Bush bol následne inaugurovaný 20. januára 2001.

Dôsledky a význam

Voľby v roku 2000 mali viacero dlhodobých následkov:

• Reforma volebných systémov: Problémy s dierkovačmi a mechanickými hlasovacími systémami podnietili investície do moderných hlasovacích strojov a zmeny v hlasovacích postupoch. V roku 2002 bol schválený Help America Vote Act (HAVA), ktorý sa snažil riešiť technické nedostatky volebného procesu.
• Politické a verejné vnímanie: Spor o Floridu a verdikt Najvyššieho súdu prehĺbili politické napätie a vyvolali otázky o legitímnosti výsledku. Pre mnohých ľudí vo svete a v USA zostal rok 2000 symbolom zraniteľnosti volebných procedúr.
• Ďalšie dôsledky: Z právneho hľadiska rozhodnutie Najvyššieho súdu ostalo predmetom rozsiahlych diskusií medzi právnikmi; z politického hľadiska nastúpil Bush ako prezident, ktorý neskôr podporil významné politické zmeny vrátane daňových reforiem a legislatívy v oblasti vzdelávania a bezpečnosti.

Voľby 2000 sú dodnes často citované ako príklad, ako technické detaily volebných systémov, právne spory a mechanizmy voliteľov môžu rozhodnúť o osude prezidentskej súťaže aj v situácii, keď jeden z kandidátov získal viac hlasov ľudu.