Alexander Arutiunian (narodený 23. septembra 1920 v Jerevane, zomrel 28. marca 2012) bol arménsky skladateľ a klavirista, známy najmä vďaka svojmu koncertu pre trúbku. Získal Štátne ceny ZSSR (1949) a Arménska (1970), čestné tituly Ľudový umelec ZSSR (1970) a Arménskej SSR (1964), arménske medaily "Svätý Mešrop Maštoc" a "Chorenac", zlatú medailu "Alexandrov" (1976), Rad "Svätý Sahak a Svätý Mešrop" od Svätého Ečmiadzina (2004).

Absolvoval hudobné konzervatórium v Jerevane, potom študoval kompozíciu u Genrikha Litinského. Po skončení štúdia sa vrátil do Jerevanu, aby vyučoval na miestnom konzervatóriu a neskôr sa stal umeleckým riaditeľom Arménskeho filharmonického orchestra.

V roku 1948 mu bola udelená Štátna cena ZSSR za kantátu Vlast, absolventskú skladbu, ktorú napísal ako študent moskovského konzervatória. Za svoje diela, z ktorých mnohé sú oživené ľudovými tradíciami arménskej hudby, naďalej získaval uznanie doma i v zahraničí.

Niektoré Arutiunianove diela pre dychové nástroje, najmä koncert pre trúbku z roku 1950, koncert pre tubu a dychové kvinteto Arménske scény, si zabezpečili svoje miesto v medzinárodnom repertoári a boli interpretované dirigentmi ako Valerij Gergijev, ktorý nahral jeho Symfóniu pre veľký orchester skomponovanú v roku 1957 so Symfonickým orchestrom Ruského rozhlasu. V roku 1988 skomponoval svoj husľový koncert "Armenia-88".

Život a kariéra

Alexander Arutiunian sa narodil v Jerevane a hudobné vzdelanie získal na tamojšom konzervatóriu. Pokračoval v štúdiu kompozície u Genrikha Litinského, po čom sa vrátil do Jerevanu, kde pôsobil ako pedagog a aktívny organizátor hudobného života. Bol vysoko cenený ako pedagóg konzervatória a neskôr zastával funkciu umeleckého riaditeľa Arménskeho filharmonického orchestra. Počas svojej dlhoročnej tvorivej dráhy zostal aktívny ako skladateľ, interpret a propagátor arménskej hudobnej kultúry.

Tvorba a štýl

Arutiunianova hudba kombinuje prvky arménskeho ľudového melodického dedičstva so sovietskou koncertnou tradíciou 20. storočia. Charakteristické sú výrazné, modalne ladené melódie, tanečné rytmy, sýta orchestrácia a často virtuózne parti pre sólové nástroje — najmä trúbku. V dielach využíva motívy a harmónie odvodené z arménskeho folklóru, pričom ich spracováva moderným, avšak poslucháčsky prístupným spôsobom.

Výber významných diel

  • Kantáta "Vlast" (študentská práca, za ktorú dostal Štátnu cenu ZSSR, 1948)
  • Koncert pre trúbku (1950) – najznámejšie a najčastejšie hrané dielo, pevná položka svetového trúbkového repertoáru
  • Koncert pre tubu – jedno z dôležitých diel pre sólovú tubu v repertoári
  • Dychové kvinteto "Arménske scény" – dielo, ktoré využíva ľudové témy a patrí do repertoáru komorných súborov
  • Symfónia pre veľký orchester (1957) – zobrazuje jeho schopnosť rozsiahlejšej symfonickej výpovede
  • Husľový koncert "Armenia-88" (1988) – neskoršie koncertné dielo s národným kolorítom

Ocenenia a uznanie

Počas svojej kariéry získal množstvo štátnych a cirkevných vyznamenaní vrátane Štátnej ceny ZSSR (1949) a titulov Ľudový umelec Arménskej SSR (1964) a Ľudový umelec ZSSR (1970). Bol ocenený aj radom medailí a vyznamenaní doma v Arménsku, medzi nimi medailami pomenovanými po svätých arménskej tradície a zlatou medailou "Alexandrov". V roku 2004 prijal Rad "Svätý Sahak a Svätý Mešrop" od Svätého Ečmiadzina.

Nahrávky, interpretácie a dedičstvo

Najviac sa Arutiunian preslávil vďaka svojmu Koncertu pre trúbku, ktorý sa stal povinnou súčasťou medzinárodného repertoáru trúbkárov a často sa objavuje v súťažiach a nahrávkach. Jeho diela nahrávali a interpretovali významní dirigenti a sólisti po celom svete; medzi interpretmi a šéfdirigentmi, ktorí jeho hudbu uviedli či nahrali, bol napríklad Valerij Gergijev. Arutiunianov prínos spočíva nielen v jednotlivých skládankach, ale aj v tom, že popularizoval arménsku melodickú a rytmickú tradíciu v medzinárodnom kontexte.

Záver

Alexander Arutiunian zostáva jedným z najvýraznejších arménskych skladateľov 20. storočia. Jeho hudba, plná melodického pôvabu a národného koloritu, si udržiava miesto v koncertných sálach i v repertoároch sólových interpretov. Jeho Koncert pre trúbku je trvalým svedectvom jeho schopnosti spojiť virtuozitu so silným emocionálnym a folklórnym prejavom.