Alexandre Koyré (/kwɑːˈreɪ/; francúzsky: [kwaʁe]; 29. augusta 1892 - 28. apríla 1964) bol francúzsky filozof a historik vedy. Narodil sa v Rusku. Písal o dejinách a filozofii vedy. Bol jedným z najvýznamnejších mysliteľov, ktorí preskúmali intelektuálnu premenu Európy počas vedeckej revolúcie 16.–17. storočia. Koyré zdôrazňoval úlohu matematických a metafyzických predstáv pri formovaní nových vedeckých konceptov a kritizoval jednostranné empiristické vysvetlenia vývoja vedy.

Život

Koyré sa narodil v ruskom Taganrogu. Bol židovského pôvodu. V roku 1914 vstúpil do francúzskej cudzineckej légie a v roku 1916 bojoval na ruskom fronte. Po prvej svetovej vojne sa usadil vo Francúzsku, kde začal aktívne publikovať a venovať sa historickému skúmaniu vedy.

Počas druhej svetovej vojny žil Koyré v New Yorku a vyučoval na New School for Social Research. Po skončení konfliktu sa vrátil do Francúzska a pokračoval v akademickej práci a výskume až do svojej smrti. Zomrel 28. apríla 1964 v Paríži.

Dielo a metodika

Koyré sa preslávil dôkladnou prácou s pôvodnými textami a rukopismi veľkých mysliteľov raného novoveku a systematickou analýzou koncepčných premien. Odmietal zjednodušené či teleologické interpretácie dejín vedy a presadzoval pohľad, že zásadné zmeny vo vede často vyplývajú z hlbokých filozofických, matematických a metafyzických zmien, nie len z nových experimentálnych objavov.

Medzi témy, ktorým sa venoval najintenzívnejšie, patria diela a myslenie:

  • Galilea Galileiho a jeho vplyv na modernú prírodnú filozofiu,
  • Keplera a nový pohľad na vesmírne usporiadanie,
  • Descarta a formovanie mechanistického obrazu sveta,
  • Newtonovských koncepcií gravitácie a matematickej fyziky.

Medzi jeho najznámejšie práce patria napríklad Études galiléennes (Galileove štúdie, 1939) a štúdie venované prechodu od „uzavretého“ k „nekonečnému“ vesmíru (v anglických prekladoch často uvádzané ako From the Closed World to the Infinite Universe). Jeho práce sa vyznačujú precíznym exegéznym prístupom a snahou o rekonštrukciu pôvodných koncepcií ich autorov v ich vlastnom intelektuálnom kontexte.

Vplyv a odkaz

Koyré mal značný vplyv na ďalší vývoj historiografie vedy. Jeho dôraz na koncepčné a metafyzické aspekty vedeckých zmien ovplyvnil neskorších autorov, medzi nimi napríklad Thomasa Kuhna, a prispel k posunu pozornosti od čisto empirických dejín k analýze teoretických a paradigmatických zmien. Dnes je Koyré považovaný za kľúčovú postavu pri formovaní modernej disciplíny dejín a filozofie vedy.

Hlavné prvky jeho odkazu:

  • zdôraznenie významu filozofických a matematických koncepcií pri formovaní vedy,
  • metodická starostlivosť pri práci s pôvodnými textami a rukopismi,
  • kritika zjednodušujúcich, len empirických výkladov vedeckého pokroku,
  • trvalý vplyv na dejiny vedy, filozofiu vedy a mediácie medzi týmito disciplínami.