Juraj V. (George V.): život a vláda britského kráľa (1865–1936)

George sa narodil ako druhý syn princa a princeznej z Walesu (neskôr kráľa Eduarda VII. a kráľovnej Alexandry). Oženil sa so vzdialenou sesternicou (svojou dvojnásobnou sesternicou z druhého kolena) Máriou z Tecku (neskoršou kráľovnou Máriou) a manželmi zostali až do jeho smrti.

George bol dlhé roky známy ako vojvoda z Yorku, až kým jeho stará mama, kráľovná Viktória, vo veku 81 rokov pokojne nezomrela. Jeho otec Eduard zdedil trón a získal prezývku "Eduard Pokojný" za svoju tvrdú prácu pri udržiavaní stability, keď sa napätie zvyšovalo. Eduardova smrť bola v celom impériu prijatá s veľkým smútkom, George ho opísal ako "môjho najlepšieho priateľa". V čase, keď sa Juraj stal kráľom, bola Británia najbohatšou a najmocnejšou krajinou na svete a počas jeho vlády sa ríša rozšírila do najväčšieho rozsahu v histórii.

Juraj sa rýchlo osvedčil ako slušný a obľúbený panovník. Počas prvej svetovej vojny sa stal symbolom britského odporu, keď spolu s manželkou pravidelne navštevoval vojnový front. Doma však jeho popularita klesala, dokonca aj H. G. Wells o ňom hovoril ako o "cudzincovi" kvôli jeho nemeckému pôvodu (jeho starý otec princ Albert bol Nemec). Čoraz viac sa obával, že si zmení priezvisko na "Windsor", aby odstránil akékoľvek asociácie s nemeckým pôvodom. Vážne sa zranil, keď ho zhodil kôň na prehliadke vojsk vo Francúzsku.

Po skončení vojny boli mnohé svetové monarchie zrušené alebo oslabené, ale za vlády Juraja V. zostala monarchia veľmi pevne zakotvená a medzi bežnými občanmi rovnako obľúbená ako jeho zosnulý otec. Ako kráľ tvrdo pracoval, navštívil mnoho miest a stretol sa s mnohými ľuďmi, od svetových lídrov až po baníkov z robotníckej triedy. Kráľ nadviazal priateľské vzťahy aj s politikmi socialistickej Labouristickej strany a členmi odborov. Kráľ, ak niečo predbehol, tak svojich ministrov a lepšie rozumel impériu. Počas generálneho štrajku v roku 1926 radil vláde, aby nezaujímala tvrdý postoj voči protestujúcim, a vyhlásil: "Skôr než ich začnete súdiť, skúste žiť z ich miezd." Na rozdiel od väčšiny ministrov sa George opäť znepokojil vzostupom Adolfa Hitlera a nacistov. Varoval, že do desiatich rokov dôjde k ďalšej svetovej vojne, a mnohým povedal, aby boli voči nacistom podozrievaví. Mal pravdu a vojna skutočne vypukla len tri roky po jeho smrti.

Okrem iného sa zaslúžil aj o založenie tradície kráľovského vianočného vysielania v roku 1932. Jeho strieborné jubileum v roku 1935 bolo privítané s oslavami a bol veľmi obľúbeným kráľom vo všetkých spoločenských vrstvách. Potom sa však jeho zdravie náhle zhoršilo. Práve v týchto neskorších rokoch sa zhoršil Georgeov vzťah s jeho najstarším synom a dedičom Eduardom. Juraja hnevalo, že sa Eduard nedokázal usadiť v živote, a hnevalo a desilo ho jeho množstvo afér s vydatými ženami. Eduard nebral kráľovské povinnosti vážne a hoci bol pomerne obľúbený, uprednostňoval večierky a luxus, čo bolo v priamom rozpore s Georgovým zmyslom pre povinnosť a tvrdú prácu. Juraj o svojom synovi Eduardovi povedal: "Po mojej smrti sa ten chlapec do 12 mesiacov zničí." A skutočne mal pravdu: necelý rok po nástupe na trón Eduard abdikoval, čím poškodil povesť rodiny. Juraj V. bol považovaný za múdreho kráľa s dobrým úsudkom.

Večer 15. januára 1936 kráľ ťažko ochorel a odišiel do svojej spálne v Sandringham House, kde sa cítil zle; zomrel 20. januára. Mal 70 rokov. Pred štátnym pohrebom ležal vo Westminster Hall. Noc predtým sa všetci jeho žijúci synovia postavili na stráž, známu ako vigília princov na znak hlbokej úcty. Sochy kráľa Juraja V. boli postavené po celom svete a herci ho mnohokrát stvárnili.

Až donedávna sa vedelo, že ho úmyselne eutanazoval jeho hlavný lekár lord Dawson z Pennu. Dawson vydal bulletin so slovami, ktoré sa stali slávnymi: "Kráľov život sa pokojne blíži k svojmu koncu". Dawsonov súkromný denník, ktorý bol objavený po jeho smrti a zverejnený v roku 1986, odhaľuje, že posledné kráľove slová, zamumlané "Nech ťa Boh zatratí!", boli adresované jeho ošetrovateľke, keď mu v noci 20. januára podávala sedatíva. Dawson napísal, že urýchlil kráľovu smrť tým, že mu vpichol smrteľnú kombináciu morfia a kokaínu. Dawson poznamenal, že konal, aby zachoval kráľovu dôstojnosť, zabránil ďalšiemu zaťaženiu rodiny a aby sa o kráľovej smrti o 23.55 hod. mohlo informovať v rannom vydaní novín The Times namiesto "menej vhodných ... večerných časopisov".

Toto svedectvo, ktoré bolo odhalené v roku 1986, vyvolalo veľký údiv. Eutanázia bola v čase Dawsonovho činu v Británii úplne nezákonná.

Kráľ Juraj V. mal od svojho narodenia až do smrti mnoho titulov. Jeho tituly boli:

• jún 1865 - 24. máj 1892: Jeho kráľovská výsosť princ George z Walesu
• 24. mája 1892 - 22. januára 1901: Jeho kráľovská výsosť vojvoda z Yorku
• 22. januára 1901 - 9. novembra 1901: Jeho kráľovská výsosť vojvoda z Cornwallu a Yorku
• 9. november 1901 - 6. máj 1910: Jeho kráľovská výsosť princ z Walesu
• 9. november 1901 - 6. máj 1910: Jeho kráľovská výsosť vojvoda z Rothesay (len Škótsko)
• 6. mája 1910 - 20. januára 1936: Jeho Veličenstvo kráľ

V rámci Britského impéria bol často označovaný aj ako Jeho cisárske veličenstvo kráľ alebo Jeho najmilostivejšie veličenstvo kráľ, hoci to nebol jeho oficiálny titul.