Grete Waitzová (1. októbra 1953 – 19. apríla 2011) bola nórska maratónska bežkyňa a bývalá svetová rekordérka, považovaná za jednu z najvýznamnejších postáv ženského vytrvalostného behu. Narodila sa v Osle a už v 70. a 80. rokoch 20. storočia pomohla výrazne zvýšiť popularitu ženských maratónov po celom svete. Waitzová v rokoch 1978 až 1988 vyhrala deväť newyorských maratónov, čo je viac ako ktorýkoľvek iný bežec v histórii. Na letných olympijských hrách 1984 v Los Angeles v Kalifornii získala striebornú medailu a na majstrovstvách sveta v atletike v Helsinkách v roku 1983 získala zlatú medailu.

Kariéra a najdôležitejšie víťazstvá

Waitzová sa preslávila nielen svojimi výsledkami v maratónoch, ale aj pravidelnými úspechmi na kratších vytrvalostných tratiach. Bola známa silnou vôľou, taktickou vytrvalosťou a schopnosťou podávať výkony na najvyššej úrovni počas celej dekády. Medzi jej najznámejšie úspechy patria:

  • deväť víťazstiev na newyorskom maratóne (1978–1988), čo je rekord medzi ženami i mužmi;
  • zlatá medaila na majstrovstvách sveta v atletike 1983 v Helsinkách (Helsinki);
  • strieborná medaila na OH 1984 v Los Angeles;
  • víťazstvá na Londýnskom maratóne v rokoch 1983 a 1986, pričom víťazstvo v roku 1986 bolo zároveň jej osobným rekordom 2:24:54;
  • víťazstvo na maratóne v Štokholme v roku 1988 časom 2:28:24, ktoré od roku 2011 platí ako ženský traťový rekord.

Ocenenia a uznanie

Za svoje zásluhy v diaľkovom behu bola Waitzová široko oceňovaná. V roku 2000 bola uvedená do Národnej siene slávy diaľkových behov Spojených štátov. Okrem toho získala množstvo národných aj medzinárodných vyznamenaní a jej meno sa stalo symbolom úspechu, vytrvalosti a profesionality v ženských vytrvalostných športoch.

Osobný život a odkaz

Po skončení aktívnej športovej kariéry sa Grete Waitzová venu bola propagácii behu, motivácii mladých športovcov a charitatívnym aktivitám. Zanechala hlboký odkaz — inšpirovala generácie behajúcich žien i mužov a jej úspechy prispeli k rozvoju ženských súťaží v behu na dlhé trate.

V roku 2011 zomrela na rakovinu vo veku 57 rokov. Jej smrť bola široko oplakávaná v športovom svete aj v Nórsku, kde zostáva jednou z najuznávanejších športových osobností 20. storočia. Mnohé preteky, podujatia a projekty v oblasti behu si ju pripomínajú a jej meno je pevne späté s históriou ženského maratónu.