Hillary Diane Rodham Clintonová (narodená 26. októbra 1947) je americká politička. V rokoch 2009 až 2013 bola 67. ministerkou zahraničných vecí Spojených štátov. Clintonová bola kandidátkou Demokratickej strany na post prezidenta Spojených štátov vo voľbách v roku 2016. Je bývalou americkou senátorkou, prvou dámou Spojených štátov a prvou dámou Arkansasu.

V rokoch 2009 až 2013 bola 67. ministerkou zahraničných vecí za prezidenta Baracka Obamu. Predtým bola v rokoch 2001 až 2009 mladšou senátorkou Spojených štátov amerických za New York. V roku 1975 sa vydala za bývalého prezidenta Spojených štátov Billa Clintona. Keď bol jej manžel prezidentom, mala titul prvej dámy Spojených štátov. V roku 2008 kandidovala vo voľbách nového prezidenta. Je členkou Demokratickej strany.

Hillary Clintonová bola prvou bývalou prvou dámou, ktorá bola zvolená do Senátu USA a zastávala funkciu vo federálnej vláde. V roku 2006 sa uchádzala o znovuzvolenie do Senátu, ktoré vyhrala, a mnohí predstavitelia médií a politiky ju považovali za osobnosť s veľkými šancami na víťazstvo v boji o prezidentskú nomináciu Demokratickej strany USA v roku 2008, ale prehrala s Barackom Obamom.

Skorý život a vzdelanie

Hillary Rodham sa narodila v Park Ridge v štáte Illinois do rodiny strednej triedy. Jej rodičia, Hugh Rodham a Dorothy Rodham, jej poskytli pevný domov a podporu v štúdiu. Študovala na Wellesley College, kde v roku 1969 vystúpila ako prvá študentka s rečou na promócii; získala titul bakalára. Pokračovala na Yale Law School, kde v roku 1973 získala titul Juris Doctor. Počas štúdií sa angažovala v právnej a občianskoprávnej práci, hlavne v otázkach práv detí a sociálnej spravodlivosti.

Právnická kariéra a aktivizmus

Po ukončení štúdia pracovala Hillary v rôznych právnických a poradenských pozíciách, vrátane práce pri organizáciách na ochranu práv detí. V 70. rokoch sa presťahovala do Arkansasu, kde pôsobila v advokátskej kancelárii Rose Law Firm a spoluzakladala organizáciu Arkansas Advocates for Children and Families. Venovala sa otázkam vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a právam rodín.

Prvá dáma Arkansasu a Spojených štátov

Ako prvá dáma Arkansasu (keď Bill Clinton zastával funkciu guvernéra) aj neskôr ako prvá dáma Spojených štátov (1993–2001) sa Hillary Clintonová venovala sociálnym iniciatívam. Presadzovala reformy zdravotníctva, podporovala programy pre deti a rodiny a v kampaniach zdôrazňovala otázky rovnosti príležitostí. V tejto role sa stretávala aj s výraznou mediálnou a politickou pozornosťou, ktorú sprevádzali aj kontroverzie spojené s niektorými obchodnými a finančnými aktivitami rodiny (napr. kauza Whitewater a ďalšie vyšetrovacie procesy).

Senátorka za New York (2001–2009)

V roku 2000 sa Hillary Clinton rozhodla uchádzať o miesto senátorky za štát New York a vo voľbách uspela. Počas dvoch funkčných období sa sústredila na otázky zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti, hospodárskeho rozvoja a práv veteránov. Jej úspech v Senáte zvýšil jej profil na národnej úrovni a učinil ju významnou postavou v Demokratickej strane.

Ministerka zahraničných vecí (2009–2013)

Menovaním za 67. ministerku zahraničných vecí za prezidenta Baracka Obamu sa Hillary Clintonová stala tvárou americkej diplomacie v období globálnych výziev. Zameriavala sa na obnovu diplomatických vzťahov, posilnenie medzinárodných aliancií a na otázky ľudských práv. Jej pôsobenie zahŕňalo snahy o „reset“ vzťahov s niektorými krajinami, diplomatickú podporu zmien v severnej Afrike a na Blízkom východe počas tzv. Arabského jari a zapojenie USA do medzinárodných operácií. Funkčné obdobie ministerky bolo sprevádzané aj kritikou a vyšetrovaniami niektorých incidentov, napríklad okolností útoku na konzulát v Benghází.

Prezidentské kampane (2008 a 2016)

V roku 2008 kandidovala na prezidentskú nomináciu Demokratickej strany, v ktorej po vyrovnanom a intenzívnom súboji podľahla Barackovi Obamovi. Vo volebnom cykle 2016 oznámila svoju kandidáturu v apríli 2015 a počas primárok čelila silnej výzve zo strany senátora Berniego Sandersa. Dňa 6. júna 2016 dosiahla potrebný počet delegátov a stala sa oficiálnou kandidátkou Demokratickej strany. Vo finálnych prezidentských voľbách 8. novembra 2016 prehrala s Donaldom Trumpom. Stala sa pritom prvou ženou, ktorá získala prezidentskú nomináciu veľkej americkej politickej strany, a vo voľbách získala väčšinu celkového počtu hlasov voličov (populárny hlas), avšak nevyhrala v Elektorskom zbore.

Kontroverzie a vyšetrovania

Hillary Clintonovú počas politickej kariéry sprevádzali viaceré kontroverzie, ktoré pritiahli značnú pozornosť médií a politických oponentov. Medzi najznámejšie patria kauzy spojené s aktivitami v Arkansase (Whitewater), spory okolo spomínaných personálnych otázok počas pôsobenia v Bielom dome a najmä používanie súkromného e‑mailového servera počas pôsobenia ako ministerky zahraničia. Vyšetrovania a správy o týchto prípadoch viedli v roku 2016 k zásadnému verejnému diskurzu; Federálne orgány vtedy ukončili vyšetrovanie bez podania obvinení, pričom niektorí predstavitelia kritizovali spôsob, akým boli informácie spracované a zverejnené počas predvolebného obdobia.

Neskoršie pôsobenie a publikácie

Po voľbách v roku 2016 zostala aktívna v politike a občianskej sfére. V roku 2017 vydala knihu s názvom "What Happened" (v slovenskom preklade „Čo sa stalo“), v ktorej opísala priebeh svojej kampane a analyzovala faktory, ktoré podľa nej ovplyvnili výsledok volieb. Pokračuje v prednáškovej činnosti, podporovaní aktivít Demokratickej strany a práci na témach, ktorým sa venovala počas kariéry, vrátane práv žien a detí, verejného zdravia a medzinárodnej spolupráce.

Osobný život a dedičstvo

V roku 1975 sa vydala za Billa Clintona, s ktorým má jednu dcéru, Chelsie. Manželia Clintonovci sú verejne známi svojou intenzívnou politickou angažovanosťou a filantropickými aktivitami, najmä prostredníctvom Clinton Foundation. Hillary Clintonová zostáva jednou z najvýraznejších a zároveň polarizujúcich postáv modernej americkej politiky: jej dlhoročné pôsobenie v rôznych funkciách, snahy o reformy a prelomové úspechy (ako napríklad byť prvou bývalou prvou dámou zvolenou do Senátu a prvou ženou nominovanou veľkou stranou na post prezidenta) patria k dôležitým častiam jej verejného odkazu.