Indira Gándhíová (19. novembra 1917 - 31. októbra 1984) bola indická politička. V rokoch 1966 - 1977 bola indickou premiérkou.Bola dcérou Džaváharlala Néhrúa, ktorý bol tiež indickým premiérom. Jej syn Rádžív Gándhí sa neskôr stal indickým premiérom. Vydala sa za Ferozeho Gándhího, ktorý nebol príbuzným vodcu za občianske práva Mahátmu Gándhího.

Indira Gándhíová bola prvou ženou na poste indickej premiérky. Gándhíová bola zavraždená v roku 1984 vo veku 66 rokov. V roku 1938 vstúpila Indira do strany Indický národný kongres. Po smrti Lal Bahadura Šastriho v roku 1966 bola Indira Gándhíová predsedníčkou vlády až do ďalších volieb v Indii. Tieto voľby v roku 1967 vyhrala a stala sa jednou z prvých žien zvolených do čela demokratickej krajiny.

Indira Gándhíová bola dvakrát indickou premiérkou. Prvýkrát bola vo funkcii v rokoch 1966 až 1977 a druhýkrát v rokoch 1980 až 1984. Študovala aj na Oxfordskej univerzite.

Ranný život a vzdelanie

Indira Gándhíová sa narodila v meste Allahabad (dnešný Prayagraj) ako dcéra významného bojovníka za nezávislosť a prvého indického premiéra Džaváharlala Néhrúa a jeho manželky Kamaly Néhrúovej. V mládi študovala v Indii (vrátane školy Visva-Bharati v Šantiniketane) a neskôr v Európe (Švajčiarsko). Pokračovala vo vzdelávaní na Oxfordskej univerzite, kde študovala na Somerville College, hoci svoj študijný program nedokončila tradičným diplomom. Už ako mladá bola zapojená do politického života a nezávislostného hnutia svojho otca.

Politická kariéra a cesta na premiérske kreslo

Indira sa stala aktívnou členkou Indického národného kongresu a postupne získavala vplyv v strane. Po smrti premiéra Lal Bahádura Šastriho v roku 1966 bola zvolená za predsedníčku vlády a následne v roku 1967 obhájila vedenie v parlamentných voľbách. Je známa ako prvá žena, ktorá viedla vládu jednej z najväčších a najľudnatejších demokratických krajín sveta.

Hlavné reformy a politické kroky

Počas svojich prvých dvoch období vo funkcii presadila niekoľko významných opatrení, ktoré zásadne ovplyvnili hospodárstvo a spoločnosť Indie:

  • Zemědelská politika a Zelená revolúcia: Podpora moderných poľnohospodárskych postupov, čo viedlo k výraznému nárastu produkcie potravín v niektorých regiónoch a zvýšeniu sebestačnosti v obilninách.
  • Nacionalizácia bánk (1969): Vybrané veľké banky boli prevedené pod štátne vlastníctvo s cieľom zvýšiť úverovanie na rozvoj a sociálne programy.
  • Zrušenie privy purses: Zrušenie osobitných výplat a privilégií niektorých panovníckych rodov, čo posilnilo zjednotenie štátu.
  • Sociálne programy: Programy orientované na chudobu (slogan „Garibi Hatao“ – „Zbavme sa chudoby“) a posilnenie štátneho podielu na riadení ekonomiky.
  • Zahraničná politika: Silná podpora hnutia nezúčastnených a aktívna úloha v regionálnych konfliktoch, vrátane podpory Bangladéša počas vojny v roku 1971.

Za svoje kroky počas konfliktu s Pakistanom v roku 1971, ktoré viedli k vzniku nezávislého Bangladéša, bola v roku 1971 ocenená najvyšším indickým civilným vyznamenaním Bharat Ratna.

Stav mimoriadny (Emergency) 1975–1977

Rok 1975 znamenal zlom v jej vláde. Po politickej kríze a rozhodnutí súdu, ktoré pozastavilo jej mandát, Indira Gándhíová vyhlásila 25. júna 1975 tzv. stav mimoriadny (Emergency), ktorý trval až do marca 1977. Počas tohto obdobia boli pozastavené niektoré občianske slobody, zavedená cenzúra tlače, boli zatýkaní opoziční lídri a centrálny vládny aparat vykonával rozsiahle zásahy do správy krajiny. Mnohé opatrenia, najmä agresívne populačné programy (vrátane kontroverzných sterilizácií), vyvolali silné vnútorné protesty a kritiku za porušovanie práv a demokratických postupov.

Porážka, návrat a koniec

Po zrušení stavu mimoriadneho v roku 1977 utrpela Gándhíová porážku vo voľbách a prišla o vládu. V roku 1980 sa však vrátila do funkcie premiérky a zostala na tomto poste až do svojej smrti v roku 1984.

Jej druhé obdobie bolo poznačené rastúcim napätím v štáte Punjab medzi vládou a radikálnymi Sikhmi. V júni 1984 nariadila vojenskú operáciu známa ako Operation Blue Star v zlatom chráme v Amritsare s cieľom odstrániť ozbrojené skupiny. Operácia spôsobila veľké škody v chráme a zvýšila odpor časti sikhského obyvateľstva. Dňa 31. októbra 1984 ju dvojičky jej osobných ochrancov, ktorí boli Sikhi, zastrelili pri vstupe do jej rezidencie. Po atentáte nasledovali masívne pogromy proti Sikhom v niektorých mestách, pri ktorých prišli o život stovky až tisíce ľudí a došlo k rozsiahlemu ničenie majetku.

Odkaz a hodnotenie

Indira Gándhíová zostáva jednou z najvýznamnejších, no zároveň najkontroverznejších postáv modernej indickej histórie. Je vnímaná ako silná vodkyňa, ktorá posilnila postavenie centrálnej vlády, presadila významné hospodárske a sociálne reformy a zohrala rozhodujúcu úlohu v geopolitike Južnej Ázie. Na druhej strane jej autoritatívne kroky počas stavu mimoriadneho a rozhodnutie o vojenskej intervencii v Sikhskom chráme vyvolali dlhodobú kritiku a polarizáciu verejnej mienky.

Jej politické dedičstvo pokračovalo prostredníctvom rodiny Gándhíovcov: po jej smrti sa premiérom stal jej syn Rádžív Gándhí, ktorý viedol krajinu v ďalšom období demokratických reforiem.