John Edward Gray FRS (12. februára 1800 – 7. marca 1875) študoval medicínu v Londýne a stal sa významným anglickým zoológom. Narodil sa vo Walsalle v grófstve Staffordshire a väčšinu svojej profesionálnej kariéry prežil v Londýne, kde sa venoval systematike, opisu druhov a budovaniu múzejných zbierok. Bol rešpektovaným vedcom svojej doby aj členom vedeckých spoločností.

Gray pôsobil v Britskom múzeu už od 20. rokov 19. storočia a od roku 1840 až do Vianoc 1874 zastával funkciu správcu (Keeper) zoológie. Jeho pôsobenie predchádzalo rozdeleniu rozsiahlych prírodovedných zbierok, ktoré neskôr vytvorili samostatné inštitúcie, vrátane súčasného Prírodovedného múzea.

Gray vydal niekoľko dôležitých katalógov múzejných zbierok, v ktorých systematicky spracoval rôzne skupiny živočíchov — medzi nimi cicavce, plazy, mäkkýše či kôrovce. V týchto katalógoch opisoval nové druhy a navrhoval klasifikačné jednotky; jeho práca prispela k výraznému zlepšeniu a odbornému zhodnoteniu zbierok, vďaka čomu sa stali jednými z najlepších múzejných prírodovedných kolekcií na svete.

Počas svojho života napísal viac ako 500 vedeckých prác, prevažne taxonomického charakteru, a opísal množstvo nových druhov a rodov. Jeho rozsiahly publikačný odkaz zahŕňa popisy, katalógy a syntetické prehľady, ktoré slúžili ako dôležitý základ pre neskorší rozvoj zoológie. Zároveň ho niektorí kolegovia kritizovali za tvorbu veľkého počtu taxónov, z ktorých časť sa ukázala byť synonymami; takáto intenzívna taxonomická aktivita však bola v 19. storočí bežná a odrážala rýchly prírastok poznatkov.

Okrem práce v zoológii sa Gray zaujímal aj o zberateľstvo mimo prírodných vied: bol nadšencom poštových známok. Dňa 1. mája 1840, v deň, keď sa prvýkrát začala predávať Penny Black, si ich niekoľko kúpil, aby si ich ponechal, čím sa stal prvým známym zberateľom známok na svete. Tento fakt zaujímavým spôsobom prepája jeho osobnú históriu so vznikom modernej filatelie.

Grayov prínos treba vnímať v širšom kontexte: systematické spracovanie zbierok, rozsiahla dokumentačná činnosť a opisy nových foriem života výrazne obohatili európsku prírodovedu 19. storočia. Jeho práce a organizácia múzejných kolekcií položili pevné základy, z ktorých neskôr vyrástli moderné prírodovedné inštitúcie a ktoré dodnes slúžia ako dôležitý historický a vedecký materiál.