John Sulston — britský biológ, Nobelov laureát a riaditeľ Sangerovho inštitútu
John Sulston — britský biológ a nositeľ Nobelovej ceny, prvý riaditeľ Sangerovho inštitútu; priekopník v genomike, vedeckej etike a globálnej udržateľnosti.
Sir John Edward Sulston FRS (27. marca 1942 - 6. marca 2018) bol britský biológ. V roku 2002 sa stal jedným z nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu.
Bol prvým riaditeľom Wellcome Sanger Institute a potom predsedom Inštitútu pre vedu, etiku a inovácie na Manchesterskej univerzite.
Výskum a vedecké prínosy
John Sulston bol popredným odborníkom v oblasti molekulárnej biológie a genomiky. Jeho najznámejšie práce sú spojené s výskumom nematódy Caenorhabditis elegans, kde spolupracoval na detailnom mapovaní bunkového pôvodu (cell lineage) celého organizmu — teda zmapovaní, ako sa delia a diferencujú všetky bunky počas vývoja jedinca. Tento presný popis bunkových osudov pomohol porozumieť mechanizmom regulácie vývoja a bunkovej smrti (apoptózy).
Práca Sulstona a jeho kolegov, medzi ktorými boli Sydney Brenner a H. Robert Horvitz, výrazne prispela k pochopeniu genetickej regulácie vývoja orgánov a programovanej bunkovej smrti — za tieto objavy trio v roku 2002 získalo Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.
Okrem toho Sulston zohral významnú úlohu v projektoch sekvenovania genómov. Ako vedecký líder bol jedným z hlavných prispievateľov k medzinárodnému projektu ľudského genómu a dohliadal na veľké študijné tímy zamerané na sekvenovanie a analýzu DNA.
Vedenie, politika otvoreného prístupu a etika
Sulston bol zakladateľom a prvým riaditeľom Wellcome Sanger Institute, inštitútu, ktorý sa stal jedným z centier svetového sekvenovania genómov. Pod jeho vedením inštitút prispel k rozsiahlym projektoch v genomike a vybudoval infraštruktúru pre veľké dátové projekty v biológii.
Bol tiež hlasným zástancom princípov otvoreného zdieľania vedeckých údajov. Sulston aktívne presadzoval rýchle uvoľňovanie sekvenčných dát do verejných databáz, čím pomohol vytvoriť štandardy, ktoré podporili medzinárodnú spoluprácu v oblasti genómiky (napríklad zásady známe ako Bermudské princípy o rýchlom zdieľaní dát). Protestoval proti nadmernému patentovaniu ľudských génov a komercializácii základného biologického poznania, pričom zdôrazňoval verejný záujem a etické dôsledky genomických technológií.
Ocenenia, verejná angažovanosť a odkaz
Okrem Nobelovej ceny bol Sulston členom Kráľovskej spoločnosti (FRS) a vďaka svojmu prínosu do vedy a spoločnosti bol označovaný titulom Sir. Ako verejný intelektuál sa aktívne vyjadroval k otázkam etiky vedy, vedeckej politiky a prístupnosti výsledkov výskumu pre celú spoločnosť.
Sulston bol jedným z 20 laureátov Nobelovej ceny, ktorí 18. mája 2011 podpísali "Štokholmské memorandum" na 3. sympóziu laureátov Nobelovej ceny o globálnej udržateľnosti v Štokholme vo Švédsku. V neskoršom období pôsobil ako predseda Inštitútu pre vedu, etiku a inovácie na Manchesterskej univerzite, kde sa venoval najmä etickým otázkam vyplývajúcim z nových biotechnológií.
Smrť a dedičstvo
John Sulston zomrel 6. marca 2018 vo veku 75 rokov. Jeho práca zanechala hlboký a trvalý odtlačok v biologickej vede: prispel k pochopeniu základných mechanizmov vývoja a bunkovej smrti, urýchlil rozvoj genomiky a svojím presadzovaním otvoreného prístupu k dátam ovplyvnil spôsob, akým sa dnes zdieľajú vedecké informácie. Sulstonov odkaz pretrváva v princípoch spolupráce, transparentnosti a zodpovedného využívania vedeckých poznatkov pre verejný prospech.
Európsky bioinformatický inštitút a Sulstonove laboratóriá Sangerovho inštitútu.
Práca
Najprv študoval na univerzite v Cambridge na Pembroke College, kde v roku 1963 promoval. Potom si tam urobil doktorát. Po krátkom pôsobení v Salkovom inštitúte v La Jolla v Kalifornii sa vrátil do Cambridge a pracoval pod vedením Sydneyho Brennera v Laboratóriu molekulárnej biológie MRC.
Sulston zohrával ústrednú úlohu v projektoch sekvenovania hlíst Caenorhabditis elegans a ľudského genómu. Ako pokračovalo sekvenovanie genómu červa, začal sa projekt sekvenovania ľudského genómu. Vtedy sa stal riaditeľom novozaloženého Sangerovho centra (pomenovaného po Fredovi Sangerovi).
Jedným z najdôležitejších Sulstonových príspevkov počas jeho výskumných rokov v LMB bolo zistenie presného poradia, v akom sa delia bunky C. elegans. V skutočnosti sa mu a jeho tímu podarilo vystopovať celú embryonálnu bunkovú líniu háďatka. Sulston bol popredným bojovníkom proti patentovaniu ľudských genetických informácií.
Smrť
Sulston zomrel 6. marca 2018 vo veku 75 rokov.
Prehľadať