Kevin Michael Rudd AC (narodený 21. septembra 1957) je bývalý austrálsky politik, ktorý bol dvakrát predsedom vlády Austrálie — prvýkrát po víťazstve vo voľbách v roku 2007 až do roku 2010 a druhýkrát krátko od 27. júna 2013 do 18. septembra 2013. V rokoch 2010 až 2012 zastával funkciu austrálskeho ministra zahraničných vecí. Od roku 1998 do roku 2013 bol poslancom za volebný obvod Griffith v Brisbane.

Život a vzdelanie

Rudd sa narodil v Queenslande a študoval na Austrálskej národnej univerzite, kde sa venoval medzinárodným štúdiám. Počas štúdií a svojej diplomatickej kariéry sa naučil plynule hovoriť mandarínskou čínštinou, čo mu neskôr pomáhalo pri styku s čínskymi predstaviteľmi a študentmi.

Diplomatická a odborná kariéra

Pred vstupom do parlamentu pracoval Rudd ako diplomat a úradník austrálskej vlády. Pôsobil v zahraničí — žil a pracoval vo Švédsku a neskôr v Číne — a venoval sa otázkam Ázie a medzinárodnej politiky. V roku 1998 získal miesto v parlamente a postupne sa vypracoval na čelného predstaviteľa svojej strany.

Premiér a minister zahraničných vecí — hlavné opatrenia a témy

Austrálska labouristická strana ho v decembri 2006 zvolila za lídra opozície. V decembrových federálnych voľbách 2007 labouristi porazili po 11 rokoch pri moci Liberálnu stranu a Rudd sa stal premiérom. Počas svojej vlády sa sústredil na niekoľko hlavných oblastí:

  • Klíma a medzinárodná politika: Rudd rýchlo opätovne zaradil Austráliu do medzinárodného dialógu o zmene klímy — vláda ratifikovala Kjótsky protokol. V rámci zahraničnej politiky zdôrazňoval dôležitosť vzťahov s Áziou a sám komunikoval s čínskymi študentmi o otázkach ako ľudské práva v Číne, a to aj v čínskom jazyku. Tieto výroky niekedy napätie vo vzťahoch s čínskou vládou zvyšovali, hoci obchodné väzby medzi Austráliou a Čínou zostali rozsiahle.
  • Domorodé obyvateľstvo: 13. februára 2008 Rudd za vládu oficiálne ospravedlnil domorodých Austrálčanov za škody spôsobené politikami minulosti, najmä Stolen Generations — gesto známe ako Národné ospravedlnenie (National Apology).
  • Bezpečnosť a ozbrojené sily: Rudd podporoval medzinárodné angažovanie, vrátane účasti Austrálie na misii v Afganistane, a postupne sťahoval austrálske jednotky z irackého konfliktu.
  • Hospodárska politika počas svetovej finančnej krízy: Keď vypukla globálna finančná kríza v roku 2008, Ruddova vláda spolu s ministrom financií Waynom Swanom prijala rozsiahle stimulačné balíky a verejné výdavky s cieľom udržať hospodárstvo v chode. V dôsledku týchto opatrení Austrália formálne nešla do recesie, avšak správa týchto výdavkov a ich politické dôsledky ovplyvnili vnímanie Ruddovej vlády verejnosťou.

Kontroverzie, ťažkosti a zmena vedenia

Medzi kľúčové spory patrila Ruddova snaha zaviesť daň z vysokých ziskov ťažiarskych spoločností (známa ako návrh na daň z nadpríjmov či Resource Super Profits Tax), proti ktorej sa silno postavil ťažobný priemysel a spustil rozsiahlu mediálnu kampaň proti vláde. Zároveň Rudd niekedy odkladal alebo vyjednával svoje predvolebné sľuby o politike v oblasti globálneho otepľovania, čo spôsobililo nespokojnosť u časti poslancov jeho vlastnej strany.

Mnohí členovia Labouristickej strany kritizovali Ruddov štýl vedenia: mali pocit, že sú v rozhodovaní marginalizovaní, že rozhodnutia prichádzajú neskoro a následne sú vykonávané rýchlo, čo zvyšovalo vnútrostranícke napätie. V dôsledku toho Rudd v júni 2010 odstúpil z funkcie lídra strany aj z postu premiéra a jeho nástupníčkou sa stala Julia Gillardová. Gillardová následne sľúbila, že ak vyhrajú voľby 2010, Rudd prevezme post ministra zahraničných vecí.

Povrávky o návrate, poslanie ministra a opätovné stretnutia s vedením

Po voľbách v roku 2010, keď Gillardová zostavila vládu, si ju vybrala Rudd ako ministra zahraničných vecí. V polovici februára 2012 Rudd oznámil, že odstupuje z funkcie ministra zahraničných vecí a plánuje vyzvať Gillardovú na súboj o post lídra, pretože podľa neho medzi nimi chýba dôvera. Vo vnútristraníckom hlasovaní 27. februára 2012 však Rudd neuspel — získal 31 hlasov proti 71 hlasom pre Gillardovú — a vrátil sa do úzadia bez zodpovednej funkcie vo vláde.

V júni 2013 sa situácia zmenila: po ďalšom internom hlasovaní 26.–27. júna 2013 Rudd zvíťazil a opätovne sa stal lídrom Labouristickej strany. Dňa 27. júna 2013 zložil prísahu ako predseda vlády. Stal sa tak prvým bývalým premiérom, ktorý sa vrátil do funkcie od roku 1949, keď sa k moci vrátil Robert Menzies, a druhým labouristickým premiérom, ktorému sa to podarilo.

Volebné prehry, osobné udalosti a odchod z politiky

Dňa 31. mája 2012 sa Rudd stal starým otcom — jeho dcére Jessice sa narodilo dievčatko. Vo federálnych voľbách 7. septembra 2013 labouristi utrpeli porážku proti koalícii vedenou Tony Abbottom (v pôvodnom texte uvedené Tonym Abbottom). Po volebnej prehre Rudd 13. novembra 2013 oznámil svoj zámer odísť z politiky a jeho rezignácia nadobudla účinnosť 22. novembra 2013.

Záver a dôležitosť v modernej austrálskej histórii

Kevin Rudd zostáva významnou postavou austrálskej politiky: presadil zmeny v prístupe k domorodým otázkam, reštartoval participáciu Austrálie v medzinárodných klimatických rokovaniach a v období globálnej finančnej krízy viedol vládu, ktorá aktívnymi zásahmi prispela k tomu, že austrálska ekonomika prešla obdobím bez formálnej recesie. Jeho kariéra bola sprevádzaná silnými osobnými a politickými ambíciami, intenzívnymi vnútrostraníckymi konfliktmi a niekoľkými návratmi a odchodmi z vedenia — čím ovplyvnil smerovanie austrálskej politiky na začiatku 21. storočia.