Afrika-Eurázia (nazývaná aj Afro-Eurázia, Eurafrázia, Afrázia) je superkontinent a najväčšia pevnina na svete. Na tejto súvislej sústave kontinentov žije približne 85 % svetovej populácie — odhady hovoria o približne 5,5 miliardy obyvateľov. Suezským prieplavom je rozdelený na dva kontinenty, na kontinent Afriku a Euráziu, z ktorých sa druhý menovaný historicky ďalej delil na Európu a Áziu.
V geopolitike sa pevninská časť Afriky a Eurázie (okrem ostrovov, ako sú Britské ostrovy, Japonsko a Madagaskar) označuje ako svetový ostrov. Tento pojem (známy najmä z diel geopolitika Halforda J. Mackindera) zdôrazňuje strategický význam najväčšej súvislej pevniny pre politickú a ekonomickú prevahu v svetovom meradle.
Starý svet tradične zahŕňa Afriku, Euráziu a okolité ostrovy — na rozdiel od Nového sveta, teda Ameriky.
- Eurázia
- Ázia
- Severná Ázia
- Západná Ázia
- Stredná Ázia
- Východná Ázia
- Južná Ázia
- Juhovýchodná Ázia
- Európa
- Severná Európa
- Západná Európa
- Východná Európa
- Južná Európa
- Ázia
- Afrika
- Severná Afrika
- Západná Afrika
- Stredná Afrika
- Východná Afrika
- Južná Afrika
Geológia a budúcnosť
Z geologického hľadiska môže byť Afrika-Eurázia (alebo Eurafrázia) považovaná za superkontinent, ak sa Afrika definitívne zrazí s Európou. Pohyb Africkej tektonickej platne smerom na sever spôsobuje dlhodobé zmeny v tvare Stredozemného mora a v kontakte medzi platňami sa vytvárajú subdukčné zóny, zlomové pásma a pohoria.
Rýchlosti pohybu platní sú malé (obvykle niekoľko milimetrov až niekoľko centimetrov ročne) a predpovede o tom, kedy a ako dôjde k úplnému zrážaniu, závisia od viacerých faktorov vrátane pohybov susedných mikroplatní (napríklad Arabského alebo Anatólskeho mikropočítača), subdukcie a diskontinuít v litosfére. Podľa jedného odhadu sa kontakt medzi južným cípom Španielska a Afrikou môže výrazne zblížiť približne za 600 000 rokov, keď by sa geologickými pohybmi mohol uzavrieť prieliv pri Gibraltári a Stredozemné more by sa čiastočne izolovalo od Atlantického oceánu. Kompletná zrážka a uzavretie Stredozemného mora je odhadované na oveľa dlhšie obdobie — poradie 50 miliónov rokov — avšak tieto čísla sú orientačné a môžu sa meniť s ďalším poznaním tektoniky.
Dôsledky možnej zrážky
Ak by došlo k uzavretiu Stredozemného mora a k postupnej zrážke Afriky s Európou, očakávané dôsledky by zahŕňali:
- Izoláciu Stredozemného mora od Atlantiku, čo by zásadným spôsobom zmenilo oceánsku cirkuláciu, so zvýšeným odparovaním a možným zmenšením objemu morskej vody v oblasti.
- Výrazné geologické zmeny: vznik nových horských systémov a zosilnenie existujúcich pohorí v dôsledku orogenézy (podobne ako pri vzniku Álp či pohorí Atlas), zmeny seizmickej aktivity a sopečnej činnosti v regióne.
- Ekologické a biogeografické zmeny: strata alebo presun morských biotopov, zmeny migračných trás a rozšírenia druhov, lokálne klimatické zmeny v pobrežných oblastiach.
- Geopolitické a ekonomické dosahy: zmena dopravných trás (napr. morských priechodov), redefinícia prístupu k zdrojom a strategickým oblastiam, vplyv na obyvateľstvo žijúce pri pobreží Stredozemného mora.
Treba zdôrazniť, že všetky časové odhady sú založené na súčasnom chápaní pohybu platní a geologických procesov. Dynamika litosféry môže viesť k odlišným scenárom, vrátane postupnej subdukcie a čiastočnej reorganizácie platní, ktoré by výsledný proces zrážky mohli spomaliť, zrýchliť alebo modifikovať.
Ľudské a kultúrne súvislosti
Afrika-Eurázia predstavuje obrovský priestor kultúrnej, jazykovej a ekologickej diverzity. Historicky bola oblasť Starého sveta stredobodom civilizačného vývoja, obchodu a migrácie. Silné kultúrne väzby, obchodné trasy a migračné toky medzi Afrikou a Európiou/Azitou formovali dejiny, ekonomiky a politiku regiónu až po súčasnosť.
Aj keď sú geologické zmeny, ktoré by viedli k vytvoreniu trvalejšieho superkontinentu, vecou desiatok až stoviek tisícov až miliónov rokov, ich štúdium pomáha odborníkom pochopiť dlhodobé procesy formovania krajiny, klimatické trendy a možné budúce výzvy pre prírodu aj ľudstvo.