Mária I. (18. februára 1516 – 17. novembra 1558) bola kráľovnou Anglicka a Írska od 19. júla 1553 až do svojej smrti. Bola najstaršou dcérou Henricha VIII. a jediným dieťaťom Kataríny Aragónskej, ktoré prežilo detstvo. Po mnohých rokoch sporov o dedičstvo a náboženských zmenách v krajine sa stala korunovanou panovníčkou z rodu Tudorovcov.

Raný život a rodinné pozadie

Mária vyrastala v prísnom katolíckom výchovno-dvorom prostredí svojej matky, ale počas života zažila dramatické zmeny na dvore svojho otca, ktoré boli spojené s rozvodmi, novými sobášmi a zlom s Rímskou cirkvou. Po rozvode Henricha VIII. a Kataríny stratila postavenie legitimnej dedičky, no po neskorších udalostiach sa jej práve vrátil nárok na trón.

Nástup na trón a politická kríza

Mária nastúpila na trón po smrti svojho nevlastnom bratovi Eduardovi VI., hoci krátko pred tým prebiehal krízový pokus o dosadenie inej nástupkyne – Lady Jane Grey. Po masívnej podpore zo strany konzervatívnych kruhov a verejnej lojality k Márie bol pokus o uchopenie trónu neúspešný a Lady Jane Grey bola popravená. Korunována bola ako štvrtý korunovaný panovník z dynastie Tudorovcov.

Manželstvo a zahraničná politika

Aby posilnila postavenie Anglicka medzi katolíckymi mocnosťami, vydala sa v roku 1554 za španielskeho kráľa Filipa II. (princ z Astúrie). Manželstvo bolo politicky motivované a vo vnútri krajiny mimoriadne nepopulárne; vyvolalo obavy zo zneužitia anglických záujmov v prospech Habsburgov a prispelo k povstaniu známeho ako Wyattovo povstanie v roku 1554. Mária počas svojho panovania tiež čelila vojenskému tlaku zo strany Francúzska a v roku 1558 prišla o pevnosť a prístav Calais.

Obnova katolicizmu a prenasledovania

Mária sa usilovala obnoviť rímskokatolícke postavenie cirkvi v Anglicku. V roku 1554 obnovila zákony proti kacírstvu, čo viedlo k súdnym procesom a poprave ľudí označených za heretikov. V dobových a neskôr protestantských zdrojoch — najznámejšie v Knihe mučeníkov Johna Foxeho — sa uvádza, že približne 300 ľudí bolo upálených na hranici za odmietnutie návratu k rímskemu katolicizmu; táto povestná bilancia je dôvodom, prečo ju mnohí nazývali „Krvavá Mária“. Historici sa líšia v hodnotení počtu a povahy týchto trestov, pričom niektorí zdôrazňujú politický a právny kontext, iní krutosť postihov.

Osobný život, zdravie a smrť

Mária bola bezdetná; jej manželstvo s Filipom II. neprinieslo potomka. V roku 1554 prešla známou krízou tzv. falošnej alebo nereálnej tehotnosti, ktorá zhoršila jej psychický stav. Po rokoch chorôb a zhoršujúceho sa zdravia zomrela 17. novembra 1558. Po jej smrti nastúpila na trón jej nevlastná sestra z otcovej strany Alžbeta I., ktorá obnovila protestantskú cirkevnú organizáciu v krajine a zrušila mnohé z Máriiných náboženských opatrení, čím zásadne zmenila náboženský kurz Anglicka a protestantským smerom.

Odkaz a historické hodnotenie

Máriin obraz v dejinách je protichodný. Protestantská propaganda a kronikári 16. a 17. storočia zdôraznili jej prenasledovania, čo upevnilo prezývku „Krvavá Mária“. Moderní historici však upozorňujú na širší kontext — právne a politické tlaky, medzinárodné vzťahy a snahu o obnovu starej cirkevnej struktúry — a snažia sa hodnotiť jej vládu komplexnejšie. Jej krátke panovanie však malo trvalý dopad: náboženská politika 16. storočia zostala rozporuplnou otázkou a po smrti Márie sa koniec-koncov krajina vrátila k protestantizmu pod Alžbetou I.