Pápež Gregor XII: Angelo Corrario, pápež počas západnej schizmy (odstúpil 1415)
Pápež Gregor XII (Angelo Corrario) – benátsky kardinál počas západnej schizmy, ktorý na Kostnickom koncile odstúpil v roku 1415. Život, panovanie a jedinečná rezignácia.
Pápež Gregor XII (latinsky Gregorius Duodecimus; asi 1326 - 18. októbra 1417) bol 206. pápež. Narodil sa ako Angelo Corrario v Benátkach v Taliansku. V roku 1380 sa stal biskupom v Castello, v roku 1390 titulárnym konštantínopolským patriarchom, v roku 1405 kardinálom a napokon 30. novembra 1406 pápežom Gregorom XII. Svoj úrad zastával počas rokov západnej schizmy. V roku 1415 odstúpil počas Kostnického koncilu. Zomrel v Recanati v roku 1417. Jeho pápežská rezignácia bola poslednou až do odstúpenia pápeža Benedikta XVI. vo februári 2013.
Život a stúpajúca kariéra
Angelo Corrario pochádzal z benátskej rodiny a svoju cirkevnú službu vykonával predovšetkým v rámci venetskej cirkevnej sféry. Ako biskup Castella (od 1380) a neskôr titulárny patriarch a konštantínopolský patriarcha (od 1390) si vybudoval reputáciu lojálneho cirkevného hodnostára. V roku 1405 ho zvolil za kardinála pápež Innocent VII, čo predurčilo jeho voľbu na trón Svätého otca po Innocentovej smrti v roku 1406.
Pápežstvo v čase západnej schizmy
Gregor XII nastúpil na pápežský stolec v období dlhotrvajúcej západnej schizmy (1378–1417), keď Cirkev trpela rozdelením na viaceré pápežské dvory. Z jeho strany išlo prevažne o reprezentanta rímskej (tzv. rímskej alebo kuriálnej) poslušnosti. Už počas jeho pontifikátu existoval protikandidát v Avignone (Benedikt XIII) a po roku 1409, po neúspešnom pokuse o vyriešenie krízy na Konferecii v Pise, sa situácia ešte skomplikovala vznikom ďalšieho nároku na pápežský stolec (píšsky papež, neskôr John XXIII).
Gregor XII bol vnútorne naklonený ukončeniu schizmy a stabilizácii Cirkvi, no jeho pápežská autorita bola obmedzená politickými tlaky, vnútornými sporami a konkurenčnými nárokmi iných uchádzačov o pápežský úrad. Hoci bol obdivovaný za snahu o zmierenie, jeho možnosť reálne ovplyvniť všetky strany sporu bola značne limitovaná.
Kostnický koncil a rezignácia
Situácia vyvrcholila zvolaním Kostnického koncilu (1414–1418), ktorého hlavným cieľom bolo vyriešiť päťdesiatročnú schizmu. Gregor XII súhlasil s koncilom a prijal podmienku, že dohoda dosiahnutá koncilom bude považovaná za právoplatnú, ak sa uskutoční v súlade s kanonickými pravidlami. S cieľom zabezpečiť právnu kontinuitu a poraziteľnosť sporu predložil koncilu svoje odstúpenie.
Formálne a verejné odstúpenie bolo vykonané v júli 1415 za prítomnosti delegátov koncilu. Týmto krokom Gregor XII umožnil de facto zjednotenie cirkevnej autority, hoci úplné ukončenie schizmy si vyžiadalo ďalšie rozhodnutia koncilu — vrátane zneplatnenia alebo zrušenia nárokov pískeho pápeža (John XXIII) a avignonského Benedikta XIII.
Úmrtie a odkaz
Po odstúpení žil ešte krátko a zomrel 18. októbra 1417 v Recanati. Jeho rezignácia má v dejinách cirkvi významné miesto: bola posledným dobrovoľným odstúpením pápeža až do roku 2013, keď rezignoval pápež Benedikt XVI. Gregorovo rozhodnutie odstúpiť sa často hodnotí ako krok vykonaný v záujme jednoty Cirkvi, ktorý pomohol vytvoriť podmienky pre zvolenie pápeža Martina V a definitívne ukončenie západnej schizmy v roku 1417.
Hlavné dátumy
- asi 1326 – narodenie v Benátkach
- 1380 – menovaný biskupom v Castello
- 1390 – titulárny patriarchu konštantínopolský
- 1405 – kreovaný kardinálom
- 30. november 1406 – zvolený pápežom (Gregor XII)
- júl 1415 – formálna rezignácia na Kostnickom koncile
- 18. október 1417 – úmrtie v Recanati
Prehľadať