Ryszard Kaczorowski (narodený 26. novembra 1919 v Białystoku – zomrel 10. apríla 2010 v Smolensku, neďaleko Katynského lesa) bol poľský politik a štátnik, známy predovšetkým ako posledný prezidentom Poľska v rámci exilovej vlády. Táto exilová administratíva vznikla po porážke Poľska na začiatku druhej svetovej vojny a bola medzinárodne uznávaná až do roku 1945; počas nasledujúcich desaťročí udržiavala kontinuitu medzinárodného právneho nástupníctva Poľska v očiach poľskej emigrácie.
Skorý život a odboj
Kaczorowski pochádzal z rodiny, ktorá ho už v mladosti priviedla k poľskému skautskému hnutiu. Ako mladý muž sa aktívne zapájal do harcerských (skautských) aktivít a po vypuknutí vojny sa podieľal na organizovaní protisovietskeho odboja v rokoch 1939–1940. Po sovietskej okupácii bol zatknutý, pôvodný rozsudok smrti nad ním bol zmiernený na 10 rokov nútených prác. V roku 1941 bol prepustený po amnestiách vyplývajúcich z dohôd medzi sovietskou stranou a poľskou emigrantskou vládou.
Armáda Andersa, Monte Cassino a život v exile
Po prepustení vstúpil do tzv. Andersovej armády (poľských jednotiek formovaných na území Sovietskeho zväzu a následne presunutých do Stredného východu). Bojoval medzi inými v slávnej bitke pri Monte Cassine, kde poľské jednotky zohrali významnú úlohu. Po skončení vojny, vzhľadom na nastolenie komunistického režimu v Poľsku, sa rozhodol zostať v exile a usadil sa v Spojenom kráľovstve. V Spojenom kráľovstve pracoval dlhé roky ako ekonóm a súčasne sa intenzívne angažoval v poľských emigrantských organizáciách—najmä v skautskom hnutí v exile, kde pôsobil ako jeden z vedúcich predstaviteľov.
Úloha v exilovej administratíve a prezidentovanie
V exilovej administratíve zastával viaceré funkcie vrátane postu ministra vnútra. Po smrti prezidenta Kazimierza Sabbata ho ako jeho určený nástupca vymenovali do funkcie a úrad prevzal 19. júla 1989. Jeho prezidentovanie v exile nastalo v kritickom období, keď sa v Poľsku domácou cestou formovali demokratické zmeny a vznikala nová politická realita.
Po zvolení Lecha Wałęsu za prezidenta Poľskej republiky v decembri 1990 Kaczorowski symbolicky odovzdal prezidentské insígnie predvojnového Poľska do rúk zvoleného prezidenta — tento akt (ktorý sa uskutočnil 22. decembra 1990) znamenal ukončenie historickej činnosti exilovej vlády a uznanie novej Tretej poľskej republiky ako nástupníckej autority v domácom Poľsku.
Aktivity po odovzdaní moci a osobný život
Hoci sa Kaczorowski väčšinou neangažoval v straníckej politike, zostal aktívnou a rešpektovanou osobnosťou. Po návrate symbolickej moci do Poľska často navštevoval vlastnú krajinu a zúčastňoval sa pamätných podujatí, stretnutí s veteránmi a stretnutí poľskej diaspóry. Dlhé roky trvalo žil v Londýne), udržiaval kontakty s poľskými inštitúciami v exile aj so vznikajúcimi demokratickými štruktúrami v domácom Poľsku.
Smrť a pamiatka
Ryszard Kaczorowski zahynul pri tragickej havárii prezidentského lietadla spolu s poľským prezidentom Lechom Kaczyńským 10. apríla 2010 v Rusku, pri meste Smolensk. Po prevoze do Poľska sa konali štátne smútočné obrady; jeho telesné pozostatky boli vystavené a rozlúčka prebehla vo varšavskom paláci Belveder. Jeho krypta bola neskôr uložená v Národnom chráme Božej prozreteľnosti vo Varšave. Kaczorowski je v Poľsku i medzi poľskou emigráciou spomínaný ako symbol kontinuity štátnosti a ako významná postava generácie, ktorá prežila vojnové skúsenosti a zachovala pamäť na predvojnovú republiku.
Dedičstvo: Ryszard Kaczorowski zostáva v histórii zapamätaný nielen ako posledný prezident poľskej exilovej vlády, ale aj ako zástanca zachovania historickej pamäti, jednoty poľskej diaspóry a most medzi predvojnovým a súčasným Poľskom. Jeho životný príbeh ilustruje osudy mnohých Polákov, ktorí po vojne žili v exile a aktívne sa podieľali na udržiavaní národnej identity mimo domoviny.
