Vladímir Vladimirovič Putin (rus: Vladimiro Vladimirovič Púтин, ru-Putin.ogg (help-info)) je ruský politik. V súčasnosti je prezidentom Ruska. Putin sa narodil 7. októbra 1952 v Leningrade, v súčasnosti v Petrohrade. V rokoch 1999 až 2000 bol predsedom ruskej vlády, potom od marca 2000 do mája 2008 prezidentom Ruska a v rokoch 2008 až 2012 opäť predsedom vlády. V roku 2012 sa opäť stal prezidentom. Pôvodne vyštudoval právo.
Rané roky a vzdelanie
Putin sa narodil v rodine robotníkov v Leningrade. Po maturite študoval na Právnickej fakulte Leningradskej štátnej univerzity (dnes Univerzita Sv. Petra) a promoval v roku 1975. Po ukončení štúdií nastúpil do rozviedky KGB, kde absolvoval výcvik a postupne pôsobil v rôznych funkciách, vrátane služby v zahraničí.
KGB a skoršia kariéra
V 70. a 80. rokoch pracoval v orgánoch štátnej bezpečnosti (KGB), pričom významný bol jeho pobyt v bývalom Nemecku (vtedy NDR). Po páde ZSSR sa vrátil do Ruska a prešiel do administratívy v Petrohrade, kde spolupracoval s vtedajším primátorom Anatolijom Sobčakom. V polovici 90. rokov premiestnil svoju kariéru do Moskvy, kde rýchlo stúpal po funkčných stupňoch — zastával napríklad vedenie FSB (súkromnej nástupníckej služby po KGB) a krátko pôsobil ako poradca a vedúci administratívy Kremľa.
Vzostup k moci
Na konci 1999 bol menovaný predsedom vlády a po rezignácii Borisa Jeľcina 31. decembra 1999 sa stal výkonným prezidentom (úradný „pôsobiaci prezident“). V prvých voľbách v roku 2000 bol zvolený za prezidenta a v roku 2004 obhájil mandát. Po dvoch po sebe nasledujúcich prezidentstvách, keď ruská ústava neumožňovala získať tretiu po sebe idúcu šesťročnú funkčné obdobie, sa v roku 2008 stal predsedom vlády v novej administratíve prezidenta Dmitrija Medvedeva. V roku 2012 sa vrátil do prezidentského úradu, opätovne zvolený aj v roku 2018. V roku 2020 prebehli ústavné zmeny, ktoré v praxi umožnili predĺženie jeho mandátu a dali mu možnosť kandidovať v nasledujúcich voľbách.
Domáca politika a ekonomika
Pod Putinom prešiel ruský štát významnou centralizáciou moci: posilnili sa pozície prezidenta a federálnej administratívy, štát upevnil kontrolu nad významnými energetickými a strategickými sektormi hospodárstva. V prvých desaťročiach Putinovej vlády sa ruská ekonomika zotavila z chaosu 90. rokov, pričom rast bol do značnej miery podporený vysokými cenami ropy a plynu. Zároveň boli prijaté reformy, ktoré kritici hodnotia ako obmedzujúce politickú pluralitu — sprísnil sa dohľad nad médiami a občianskou spoločnosťou, zintenzívnili sa zásahy proti politickým oponentom.
Medzinárodné vzťahy a konflikty
Putinova zahraničná politika bola charakterizovaná snahou o obnovenie vplyvu Ruska na svetovej scéne. Roku 2014 Rusko anektovalo ukrajinský Krym, čo vyvolalo rozsiahle medzinárodné odsúdenie a sankcie zo strany západných krajín. V roku 2022 Rusko spustilo veľký vojenský útok na Ukrajinu, čo viedlo k ďalším sankciám, diplomatickej izolácii Ruska v mnohých regiónoch a významným geopolitickým následkom. Ruská vojenská angažovanosť a postupy v konfliktoch vyvolali obvinenia z porušovania medzinárodného práva a ľudských práv; zároveň Moskva hľadala nové strategické partnerstvá s krajinami mimo západného bloku.
Kontroverzie a kritika
Počas dlhoročnej vlády Putina sa objavili opakované obvinenia a podozrenia týkajúce sa poškodzovania demokratických inštitúcií, zastrašovania opozičných politikov a novinárov, nedostatočnej nezávislosti súdnictva a obmedzovania slobody prejavu. Mnohé západné štáty a organizácie za týmto účelom uvalili sankcie na ruské predstaviteľov a ekonomiku. Putin a jeho podporovatelia tieto obvinenia odmietajú a argumentujú potrebou stability, boja proti terorizmu a ochrany národných záujmov.
Osobný život a záujmy
Putin bol dlhodobo ženatý s Ľudmilou, s ktorou má dve dcéry; v posledných rokoch si zachováva nízky profil v súkromnej sfére a rodina ostáva mimo verejnej pozornosti. Je známy svojou záľubou v juda a športových aktivitách, verejne prezentuje imidž aktívneho vodcu. Hovorí po rusky a čiastočne po nemecky.
Odkaz a význam
Vladimír Putin je jednou z najvplyvnejších a zároveň najkontroverznejších osobností súčasnej medzinárodnej politiky. Jeho vláda formovala moderné Rusko — posilnila štátnu kontrolu a obnovila postavenie krajiny na medzinárodnej scéne, no súčasne vyvolala silnú kritiku za porušovanie občianskych práv a medzinárodných noriem. Budúce hodnotenie jeho odkazu bude závisieť od ďalšieho vývoja v Rusku a vo svete, najmä od výsledkov politických, hospodárskych a bezpečnostných rozhodnutí, ktoré prijal počas svojich funkčných období.