Jehiše Čarenc (Yeghishe Charents) — arménsky básnik, obeť čistiek

Jehiše Čarenc — arménsky básnik a obeť Stalinových čistiek: život, poézia, skrytá správa v „Posolstve“ a tragický osud v roku 1937.

Autor: Leandro Alegsa

Jehiše Čarenc (rodným menom Jehiše Soghomonian, arménsky Եղիշե Չարենց) (13. marca 1897, Kars - 29. novembra 1937, Jerevan) bol arménsky básnik a literárny publicista, významná osobnosť arménskej modernej poézie 20. storočia. Jeho dielo, ktoré zahŕňa poéziu, eseje, preklady a publicistiku, výrazne ovplyvnilo formovanie modernej arménskej literatúry. Zomrel v čase masových reprezií v ZSSR – je jednou z najznámejších obetí Stalinových čistiek.

Život a vojnové skúsenosti

Od roku 1904 do roku 1912 chodil Yeghishe Soghomonian do školy v Karse. V období prvej svetovej vojny a genocídy Arménov v Osmanskej ríši sa v roku 1915 dobrovoľne prihlásil na Kaukazský front. V rokoch 1917–1918 bojoval počas urputných stretov v oblasti Karin (Erzurum) a mnohé zážitky z týchto rokov sa neskôr objavili v jeho poézii. Tieto skúsenosti výrazne formovali námety jeho diel — pamäť, strata, národná identita a hľadanie zmyslu po ťažkých historických zlomoch.

Tvorba, štýl a význam

Čarenc patrí k najvýraznejším predstaviteľom arménskeho modernizmu. V jeho tvorbe sa snúbi hlboké citové prežívanie, historická pamäť a experiment so štýlom a formou. Napísal početné básnické zbierky, publicistické a kritické texty, prekladal z iných jazykov a redigoval literárne časopisy. Jeho poézia často kombinuje osobné motívy (láska, smútok, hľadanie) s veľkými národnými a civilizačnými témami — spomienkou na genocídu, túžbou po obnove národa i reflexiou o mieste jednotlivca v dejinách.

Aj keď sa za jeho života objavili texty, ktoré dokazovali istú adaptáciu či ospravedlnenie novej sovietskej moci — ako to bolo u mnohých spisovateľov tej doby — jeho celkový odkaz je zložitejší a často kriticky zamýšľaný nad osudom Arménska a ľudských hodnôt v turbulentnej dobe.

Príbeh básne „Posolstvo“ a spory o jeho postoj

V literárnej a verejnej pamäti sa zachovalo niekoľko anekdot a kontroverzných príbehov o Čarencovi. Jedna z často citovaných rozprávok hovorí, že napísal báseň s verejnou pochvalou Sovietskeho vedenia, v ktorej však údajne prvé písmená jednotlivých riadkov vytvárali skrytú národnú výzvu. Takéto príbehy sa vyskytujú v rôznych podobách a niektoré z nich sa stali súčasťou populárnej predstavy o básnikovi ako o človeku, ktorý sa snažil nájsť dvojitý jazyk v čase represie. Treba však zdôrazniť, že presný priebeh udalostí, vrátane detailov o konkrétnych básňach a ich interpretáciách, je predmetom odborných diskusií a nie všetky verzie anekdoty sú overiteľné.

Perzekúcia, smrť a rehabilitácia

V roku 1937, počas vlny represálií proti reálnej i domnelé opozícii, bol Jehiše Čarenc zatknutý príslušníkmi NKVD. Podmienky jeho väznenia a presné okolnosti smrti zostávajú doteraz predmetom historického skúmania; všeobecne sa uvádza, že zomrel vo väzbe 29. novembra 1937. Po Stalinovej smrti mnoho obetí čistiek — vrátane umelcov a spisovateľov — bolo po čase posmrte rehabilitovaných; Čarencovi bola rehabilitácia priznaná v povojnovom období, čím sa jeho dielo opätovne dostalo do verejnej pozornosti.

Okolité príbehy o udaniach a osobných konfliktoch — napríklad o údajnom udaní zo strany architekta Alexsandra Tamanyana a jeho neskoršom tragickom páde — sa v arménskom verejnom povedomí tradujú, no mnohé z týchto naratívov sú založené skôr na miestnych legendách a špekuláciách než na jednoznačne doložených historických dôkazoch.

Dedičstvo

Jehiše Čarenc zostáva jednou z kľúčových postáv arménskej literatúry 20. storočia. Jeho dielo vplývalo na generácie básnikov a spisovateľov; mnohé jeho texty boli obnovené v povojnovom vydavateľstve a dnes sú súčasťou školských i vedeckých štúdií. V Jerevane existuje dom-múzeum venované jeho životu a práci, jeho meno nesú ulice, školy a kultúrne inštitúcie. Čarencova poézia je aj naďalej predmetom prekladov a akademického záujmu, pretože vzdoruje jednoduchým interpretáciám a otvára otázky o zodpovednosti umelca v čase politických zlomov.

Ďalšie zdroje a poznámky: o živote a diele Jehiše Čarenca existuje bohatá odborná literatúra v arménčine a v prekladoch; odborné štúdie sa venujú najmä jeho poézii, publicistike a historickej roli v 20. storočí. Pri čítaní anekdot a populárnych príbehov odporúčame overovať fakty v dôveryhodných biografiách a archívnych dokumentoch.

Yeghishe CharentsZoom
Yeghishe Charents

Práce

"Tri piesne smutnému a bledému dievčaťu", básne (1914) "Modrooká vlasť", báseň (1915) "Soma", báseň (1918) Jerevan "Charents-Name", báseň (1922) "Strýko Lenin", báseň (1924) "Krajina Nayiri" (Yerkir Nayiri) (1926) "Epický východ slnka", básne (1930) "Kniha cesty", básne (1934)

Film

  • 1987: (Yeghishe Charents)Armenfilm,35mm, scenár: Levon Mkrtchyan, rozprávanie: Sos Sargsyan, réžia: Levon Mkrtchyan

Súvisiace stránky

  • Arménska genocída

Otázky a odpovede

Otázka: Kto bol Yeghishe Charents?


Odpoveď: Yeghishe Charents (rodným menom Yeghishe Soghomonian) bol arménsky básnik, ktorý žil od 13. marca 1897 do 29. novembra 1937 a bol zabitý počas Stalinových čistiek.

Otázka: Kde chodil do školy?


Odpoveď: V rokoch 1904 až 1912 navštevoval Yeghishe Soghomonian školu v Karse.

Otázka: Akou básňou sa preslávil?


Odpoveď: Je známy tým, že napísal báseň s názvom "Posolstvo".

Otázka: Aké posolstvo sa v básni skrývalo?


Odpoveď: Prvé písmeno každého riadku básne hláskovalo iné posolstvo, ktoré znelo: "Ó, arménsky ľud, tvoja jediná záchrana je v sile tvojej jednoty."

Otázka: Ako sa na jeho žartík prišlo?


Odpoveď: Jeho žartík odhalili cenzori Kremľa ZSSR po mnohých mesiacoch.

Otázka: Kto ho odsúdil, keď sa to zistilo?


Odpoveď: Keď si jeho žart všimli, odsúdil ho architekt Alexsandr Tamanyan.

Otázka: Čo sa potom stalo s Alexsandrom Tamanyanom?



Odpoveď: Po tom, ako Alexsandr Tamanyan udal Charentsa, spadol zo strechy svojej ešte nedokončenej opery.


Prehľadať
AlegsaOnline.com - 2020 / 2025 - License CC3