James Albert Michener (3. februára 1907 – 16. októbra 1997) bol americký spisovateľ, známy najmä svojimi rozsiahlymi historickými románmi a cestopismi. Medzi jeho najznámejšie knihy patria Príbehy z južného Pacifiku, Havaj, The Drifters, Texas a Poľsko. Väčšina z jeho viac ako štyridsiatich kníh sú rozsiahle ságy, ktoré vykresľujú život mnohých generácií na istom území a často spájajú fiktívne postavy s historickými udalosťami. Michener sa vyznačoval dôkladným faktografickým výskumom, širokými cestami po opísaných oblastiach a snahou vysvetliť kultúrne, spoločenské a geografické príčiny historických zmien. Medzi jeho práce literatúry faktu patria knihy Svet je môj domov a Šport v Amerike (uvádzané aj v rokoch 1990. – 1992.), ktoré obsahujú spomienky, úvahy o písaní a cestovateľské reportáže.
Michener často tvrdil, že nevie presne, kto boli jeho biologickí rodičia ani kedy a kde presne sa narodil; vyrastala ho adoptívna matka Mabel Michenerová v Doylestowne v Pensylvánii. Existovali dohady, že Mabel mohla byť aj jeho biologickou matkou, no túto otázku Michener označoval za neistú. V roku 1929 ukončil štúdium na Swarthmore College, kde sa venoval aj basketbalu. Po štúdiách pokračoval vo vzdelávaní na Colorado State Teachers College a následne niekoľko rokov vyučoval. Neskôr prednášal aj na Harvardovej univerzite a získal množstvo čestných titulov.
Jeho profesionálna spisovateľská kariéra sa naozaj rozbehla počas druhej svetovej vojny, keď bol pridelený do južného Tichomoria ako námorný historik. Na základe pobytu v Pacifiku napísal svoju prvú významnú knihu Tales of the South Pacific (Príbehy južného Pacifiku), ktorá získala veľký ohlas a za ktorú v roku 1948 získal Pulitzerovu cenu za beletriu. Z tejto knihy vznikol aj úspešný muzikál South Pacific, ktorý upevnil Michenerovu reputáciu v širšej verejnosti.
Po vojne sa Michener dlhodobo venoval písaniu veľkých historických románov, pričom mnohé čerpal z vlastných ciest a rozsiahleho archívneho výskumu. Počas pobytu v Japonsku spoznal svoju manželku Mari; jeho román Sayonara má silné autobiografické prvky a bol úspešne sfilmovaný (film z 50. rokov získal niekoľko ocenení). Popri románoch písal aj cestopisy, eseje a publicistiku.
Dňa 10. januára 1977 mu Gerald R. Ford udelil Prezidentskú medailu slobody, jedno z najvyšších amerických civilných vyznamenaní. Okrem toho získal počas života množstvo ďalších ocenení a čestných uznaní za literárnu a verejnoprospešnú činnosť.
V posledných rokoch života žil v Austine v Texase, kde 16. októbra 1997 vo veku 90 rokov zomrel na zlyhanie obličiek. Po smrti ostal Michener známym nielen ako plodný autor, ale aj ako filantrop: významnú časť svojho majetku venoval vzdelávacím inštitúciám, múzeám a nadáciám; medzi inštitúciami spojenými s jeho menom je aj James A. Michener Art Museum v Doylestowne.
Michenerov literárny odkaz je rozsiahly. Charakteristické črty jeho diel sú:
- epická šírka príbehu — romány často pokrývajú stovky rokov a mnoho generácií,
- dôkladný historicko-faktografický výskum a cit pre geografiu miest, ktoré opisoval,
- zameranie na osudy rôznych kultúr, migrantov a spoločenské zmeny,
- čiastočná autobiografickosť v niektorých dielach a otvorené využívanie cestovateľských skúseností.
Mnohé jeho knihy boli adaptované do divadla, filmu či televízie — okrem muzikálu South Pacific vznikli filmové adaptácie románov Sayonara či Havaj a rozsiahly televízny seriál podľa románu Centennial. Jeho diela naďalej čítajú čitatelia hľadajúci komplexné historické panorámy a pútavé príbehy, ktoré spájajú osobné osudy s veľkými dejinnými procesmi.
Vybrané diela (výber):
- Tales of the South Pacific (Príbehy južného Pacifiku)
- Havaj
- The Drifters
- Centennial
- The Source
- Chesapeake
- Poľsko
- Texas
- Svet je môj domov (memoáre)
