Kanibalizmus je konzumácia mäsa človeka iným človekom; odborný termín je antropofágia. Antropológovia sa nezhodujú na tom, ako bežný tento jav v minulosti bol — v niektorých spoločnostiach sa vyskytoval pravidelne v rámci rituálov alebo spoločenských zvykov, v iných len zriedka a za extrémnych okolností.
Slovo "kanibalizmus" má pôvod na ostrovoch Karibiku v Malých Antílach. Európania, najmä španielski moreplavci, ich označili výrazom, z ktorého vzniklo španielske Caníbales a následne slovo "kanibal". Tieto správy z 16.–17. storočia vytvorili dlhodobú povesť, že Karibi boli kanibali; historici a etnológovia však diskutujú o tom, do akej miery sú tieto kroniky presné alebo prehnané v kontexte kolonizácie.
Kanibalizmus sa v minulosti vyskytoval v rôznych častiach sveta. V niektorých izolovaných kultúrach južného Pacifiku pretrvával až do 19. storočia a v určitých oblastiach tropickej Afriky sa s ním možno stretávame aj v neskorších dobách. Praktiky sú dobre zdokumentované na Novej Guinei, v niektorých častiach Šalamúnových ostrovov a v Melanézii, kde sa v minulosti obchodovalo s ľudským mäsom. Fidži bolo kedysi známe medzi Európanmi ako "Ostrovy kanibalov". Záznamy o kanibalizme existujú aj z regiónov ako povodie Amazonky, Kongo alebo maorský Nový Zéland, pričom formy a motivácie sa medzi kultúrami líšili.
Typy a motivácie kanibalizmu
- Rituálny (ceremoniálny) kanibalizmus – napr. endokanibalizmus, konzumácia pozostatkov zosnulých členov komunity ako súčasť pohrebných alebo smútočných praktík, a exokánibalizmus, konzumácia nepriateľa ako symbol víťazstva alebo oslabovania jeho sily.
- Nutričný alebo ekonomický – prípady, keď sa ľudské telo jelo ako zdroj potravy, či už v dôsledku kultúrnych praktík, alebo v situáciách extrémneho hladovania.
- Survival (prežívací) kanibalizmus – núdzové prípady, keď preživší zo zrútených výprav, katastrof alebo obliehaní konzumovali mŕtvych, aby prežili (známe prípady: Donnerova expedícia, havária lietadla v Andách).
- Patologický alebo kriminálny kanibalizmus – jednotlivci alebo skupiny, kde konzumácia ľudí súvisí s psychopatológiou alebo zločinom; tieto prípady sú však vo všeobecnosti zriedkavé.
Archeologické a etnohistorické dôkazy
Doklady o kanibalizme sa nachádzajú v etnohistorických správach, ústnych tradíciách, ale aj v archeologických záznamoch — napríklad kosti s rezmi a stopami odsekávania, znaky varenia alebo roztlčenia kostí, ktoré naznačujú spracovanie ľudského mäsa. Interpretácia takýchto dôkazov však vyžaduje opatrnosť, pretože obdobné stopy môžu mať rôzne vysvetlenia (rituálne manipulácie s kosťami, bojové praktiky a pod.).
Choroby a následky
Konzumácia ľudského mäsa môže niesť zdravotné riziká. Najznámejším príkladom je priónové ochorenie kuru, ktoré sa objavilo medzi kmeňom Fore na Novej Guinei v súvislosti s endokanibalistickými pohrebnými praktikami; prenášalo sa konzumáciou mozgového tkaniva a viedlo k smrteľným neurodegeneratívnym stavom. Okrem priónových chorôb existuje aj riziko prenosu ďalších patogénov.
Právne a kultúrne aspekty
Vo väčšine súčasných právnych systémov je kanibalizmus považovaný za trestný čin alebo sa posudzuje v kontexte iných trestných činov (vražda, zneužitie mŕtveho tela). V mnohých kultúrach je kanibalizmus silným tabu, i keď historické a etnologické štúdie ukazujú široké spektrum významov, ktoré takému správaniu priradili jednotlivé spoločnosti.
Súčasné vnímanie a debata
Diskusia o kanibalizme často balansuje medzi senzáciou a vedeckým skúmaním. Koloniálne záznamy a cestopisy niekedy preháňali alebo nesprávne interpretovali miestne praktiky, čo prispelo k stigmatizácii celej skupiny obyvateľstva. Moderná antropológia sa snaží kontextualizovať záznamy, rozlíšiť medzi rôznymi typmi kanibalizmu a porozumieť sociálnym, náboženským či environmentálnym príčinám týchto javov.
Hoci kanibalizmus v rôznych formách existoval a občas pretrváva, ide o fenomén s komplexnými príčinami — od rituálov cez núdzové prežitie až po individuálne násilné správanie — a každé tvrdenie o jeho prítomnosti treba posudzovať v konkrétnom historickom a kultúrnom kontexte.



