Karmín: pigment z košenily — pôvod, farba a použitie

Karmín: pôvod pigmentu z košenily, jeho sýtočervená farba, história a praktické využitie v kozmetike, potravinách, farbách a umeleckých materiáloch.

Karmín je všeobecný výraz pre obzvlášť sýto červenú farbu. Niektoré rubíny majú farbu znázornenú v tabuľke farieb nižšie ako sýto karmínovú. Sýtočervená farba znázornená vpravo ako karmín je farbou surového nespracovaného pigmentu, ale pri spracovaní surového pigmentu sa získavajú svetlejšie, sýtejšie alebo jasnejšie farby, z ktorých niektoré sú znázornené nižšie.

Karmínová farba pochádza z pigmentu karmín, ktorý je sýtočervenej farby získanej z kyseliny karmínovej produkovanej niektorými druhmi šupinatého hmyzu, ako je košenila a poľská košenila, a používa sa ako všeobecný výraz pre obzvlášť sýtočervenú farbu. Pigment karmín sa používa pri výrobe umelých kvetov, farieb, rúžu, jogurtu, kozmetiky, potravinárskych prísad a karmínového atramentu.

Prvýkrát sa karmín ako názov farby v angličtine použil v roku 1523.

Pôvod a výroba

Karmín sa tradične získava extrakciou farbiva z vysušených samičiek košenily (napr. Dactylopius coccus) alebo z príbuzných druhov, ktoré produkujú červenú kyselinu zvanú karminová kyselina. Postup zvyčajne zahŕňa:

• zbieranie a sušenie hmyzích telíčok,
• extrakciu vodou a/alebo alkalickými roztokmi,
• čiastenie a zrážanie (tzv. lake) pridaním látok ako je hlina alebo hlinité soli (alumínium), čím vzniká pevný pigment vhodný pre farbivá, kozmetiku alebo potraviny.

Chemické zloženie

Hlavnou aktívnou zložkou je karminová kyselina (carminic acid), ktorá v čistom stave tvorí červený až karmínový odtieň. Ako pigment sa často používa v podobe karminátu hliníka alebo iných lake foriem, ktoré zlepšujú stálofarebnosť a použiteľnosť v tuhých produktoch (rúže, farby).

Použitie

• potravinárstvo – farbivá v jogurtoch, džemoch, cukrovinkách; v EÚ a mnohých krajinách je označovaný ako E120, pričom výrobca musí túto zložku uvedieť na etikete, pretože ide o zložku živočíšneho pôvodu;
• kozmetika – štandardná zložka rúžov, líčidiel a ďalších produktov z dôvodu intenzívnej červenej farby;
• umelecké farby a atramenty – tradične používaný pigment v maliarstve a pri tlači;
• textilný priemysel – farbenie luxusných látok historicky aj súčasne (menej bežné dnes vzhľadom na náklady a dostupnosť syntetických farbív).

História

Karmín bol vysoko cenený už v predkoloniálnom Mexiku, kde ho používali Aztékovia a ďalšie kultúry. Po príchode Španielov sa košenila rýchlo stala významným exportným artiklom do Európy, kde sa využívala na textílie, maľby a ako drahé farbivo v móde. Jeho názov v európskych jazykoch sa ustálil v 16. storočí; v angličtine sa pojem carmine objavil prvýkrát v roku 1523.

Vlastnosti a stabilita

• farebný tón: intenzívna sýtočervená až karmínová, v závislosti od koncentrácie a formy (tekuté farbivo vs. lake pigment);
• svetlostálosť: relatívne dobrá v lake formách a pri ochrane (napr. lakovanie v maliarstve), ale môže blednúť pri dlhodobom vystavení silnému UV žiareniu;
• tepelná stabilita: obstojná pri bežnom spracovaní potravín a kozmetiky, ale silne kyslé alebo zásadité prostredie môže meniť odtieň;
• chemická reaktivita: karmin môže tvoriť komplexy s kovmi (vlhké prostredie, kovové ionty môžu ovplyvniť farbu).

Bezpečnosť, alergie a predpisy

Karmín je všeobecne považovaný za bezpečný pre väčšinu ľudí, avšak u niektorých osôb boli hlásené alergické reakcie vrátane závažných reakcií (rietko). Z tohto dôvodu sa v potravinách a kozmetike vyžaduje jasné označenie prítomnosti (napr. E120 v potravinách). Pri známej alergii na košenilové farbivo je potrebné sa produktom vyhnúť.

Etické, náboženské a vegánske otázky

Pretože karmín pochádza z hmyzu, nie je považovaný za vegánsky produkt a mnohí vegetariáni a niektoré náboženské spoločenstvá ho odmietajú. V potravinárstve a kozmetike preto rastie dopyt po rastlinných alebo syntetických alternatívach (napr. červené farbivá ako Allura Red, Ponceau, či extrakty z červenej repy alebo šípiek). Označovanie zloženia pomáha spotrebiteľom rozhodnúť sa podľa etických a náboženských preferencií.

Alternatívy

• syntetické červené farbivá (rôzne E-kódy) – lacnejšie a bez živočíšneho pôvodu, ale nie vždy preferované pre zdravotné alebo ekologické dôvody;
• rastlinné extrakty (napr. z červenej repy, šípok) – prírodné alternatívy, ktoré však môžu mať iný odtieň a menšiu stálosť;
• laboratórne vyrobené analógy – vývoj smeruje k novým farbivám, ktoré kombinujú stabilitu syntetických látok s preferenciami po „prírodnom“ pôvode.

Praktické rady pre spotrebiteľa

• ak chcete výrobky bez živočíšnych zložiek, hľadajte označenia „vegánske“ alebo kontrolujte zloženie – v potravinách hľadajte E120;
• pri citlivosti alebo anamnéze alergie si všímajte výskyt karmínu na etikete a pri kozmetike si v prípade pochybností urobte náplasťový test na malej oblasti pokožky;
• ak kupujete historické umelecké diela alebo konzervujete textílie, informujte sa o použitých pigmentoch – karmín môže vyžadovať špeciálne konzervačné postupy.

Karmín zostáva prestížnym a intenzívnym červeným pigmentom s bohatou históriou a širokým spektrom využitia. Súčasné trendy však posúvajú dopyt aj k alternatívam z dôvodu etiky, nákladov a preferencií spotrebiteľov.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to karmín?

Otázka: Kde šupinatý hmyz ako košenila a poľská košenila produkuje kyselinu karmínovú?

Otázka: Aká je surová farba pigmentu karmínu?

Otázka: V ktorých výrobkoch sa používa pigment karmín?

Otázka: Ako sa zo surového pigmentu karmínu vyrábajú svetlejšie, sýtejšie alebo jasnejšie farby?

Otázka: Kedy bolo prvýkrát zaznamenané použitie karmínu ako názvu farby v angličtine?

Otázka: Sú všetky rubíny sfarbené karmínom?

Hľadajte podľa písmena