Akbar (Abu'l-Fath Džalal ud-din Muhammad Akbar, 14. októbra 1542 - 1605) bol tretí mughalský cisár. Narodil sa v Umarkote (dnes Pakistan). Bol synom 2. mughalského cisára Humájuna.

Akbar sa stal de iure kráľom v roku 1556 vo veku 13 rokov, keď zomrel jeho otec. Bairam Chán bol vymenovaný za Akbarovho regenta a hlavného veliteľa armády. Krátko po nástupe k moci Akbar porazil Himu, generála afganských síl, v druhej bitke pri Panipate. Po niekoľkých rokoch ukončil regentstvo Bairam Chána a prevzal vládu nad kráľovstvom. Spočiatku ponúkol Rádžputom priateľstvo. Musel však bojovať proti niektorým Rádžputom, ktorí sa mu postavili na odpor. V roku 1576 v bitke pri Haldighati porazil maha Ranu Pratapa z Mewaru. Vďaka Akbarovým vojnám sa mughalská ríša stala viac ako dvakrát väčšou ako predtým a pokrývala väčšinu indického subkontinentu okrem juhu.

Vláda, reformy a rozšírenie ríše

Po vojnách na začiatku vlády, keď mladý Akbar pôsobil pod vedením Bairam Chána, sa postupne osamostatnil a prijímal rozhodnutia o politike i armádnych ťaženiach. Pod jeho vedením sa ríša rozšírila o Panjab, Sindh, Gujarat, časť Bengalú, Kašmír a veľké časti severo-západnej a strednej Indie. Niektoré oblasti, najmä južné kmeňové regióny Dekanu, si získavali Mughalov dlhodobými kampaňami až neskôr.

Akbar zaviedol rozsiahle administratívne reformy: vytvoril centralizovaný byrokratický systém s jasne definovanými hodnosťami (systém mansabdari), reformoval daňový systém (s významnou úlohou Todar Mala pri zavádzaní pravidelného popisu pôdy a výpočtu poplatkov) a štandardizoval váhy, miery a vojenské prídely. Tieto opatrenia upevnili kontrolu centrálnej moci a umožnili efektívnejšie spravovanie rozsiahlej ríše.

Náboženská politika a kultúrna politika

Akbar je známy svojou politikou náboženskej tolerancie, označovanou často výrazom sulh-i-kul („mier so všetkými“). Zrušil niektoré diskriminačné opatrenia voči nemoslimom, zrušil daň jizya pre neveriacich (okolo roku 1564) a podporoval dialóg medzi náboženstvami. V Fathpur Sikri založil Ibadat Khana, miesto pre náboženské a filosofické diskusie, kam pozýval muslimských učencov i hinduistických brahmanov, kresťanských, židovských a zoroastrijských hostí.

V roku 1582 predstavil vlastný synkretický, skôr eticko-filozofický projekt známy ako Din-i-Ilahi, ktorý mal spájať morálne prvky rôznych vierovyznaní. Din-i-Ilahi sa nestal masovým náboženstvom, ale ilustruje Akbarovu snahu o náboženskú rekonštrukciu a toleranciu.

Kultúra, umenie a architektúra

Akbar bol veľkým patrónom umenia a vedy. Jeho dvor priťahoval učencov, básnikov, maliarov a hudobníkov. Podporoval rozvoj mughalskej maľby, ktorá skombinovala perzské, indické a stredoázijské prvky a dala vzniknúť veľmi jemnému iluminátorskému štýlu. Vo svojom dvore mal „deväť drahokamov“ (navaratna), medzi nimi Abul Fazl (autor kroniky Akbarnama a administratívnej práce Ain-i-Akbari) a Faizi, Birbal a ďalší významní učenci a rádci.

Architektonicky je s Akbarom neoddeliteľne spojené mesto Fatehpur Sikri, ktoré dal postaviť a kde vznikli niektoré z najvýraznejších pamiatok obdobia – paláce, mešity a monumentálne brány, vrátane slávnej Buland Darwazy. Na dvori sa tiež realizovali preklady indických eposov do perzštiny, napríklad tvorba Razmnámy (perzské preklady Mahabháraty a Rámájani).

Bitky a vzťahy s Rádžputmi

Aj keď Akbar mnohých rádžputských vládcov porazil, často volil politiku zmierenia a aliancií prostredníctvom manželstiev a integrácie rádžputských princov do správy ríše. Po dobytí niektorých pevností (napr. dobytie Čittóru v roku 1568) vznikali zložité vzťahy medzi Mughalmi a miestnymi panovníkmi. Bitka pri Haldighati (1576) proti Maharana Pratapovi z Mewaru je jedným z najslávnejších konfliktov; hoci vojenský výsledok zvýhodnil Mughalov, odpor Rany Pratapa a jeho guerillová kampaň zostali symbolom odporu.

Smrť a odkaz

Akbar zomrel v roku 1605 (27. októbra 1605) a po ňom nastúpil jeho syn Džahangír (Jahangir). Jeho vláda zostala považovaná za rozvojové obdobie, ktoré vytvorilo pevné základy pre neskoršie „zlaté obdobie“ mughalskej ríše. Jeho prístupy k správe, náboženskej politike a kultúrnej podpore mali dlhodobý vplyv na dejiny indického subkontinentu.

  • Hlavné úspechy: rozšírenie ríše, centrálna administratíva (mansabdari), daňové reformy, náboženská tolerancia (sulh-i-kul), kultúrne patronátstvo a stavebné projekty (Fatehpur Sikri).
  • Pamiatka: Akbar je v indickej histórii vnímaný ako jeden z najschopnejších vládcov, ktorý kombinoval vojenskú silu s politickou flexibilitou a kultúrnou otvorenosťou.