Šachová notácia je systém zapisovania šachových ťahov tak, aby partia mohla byť presne zdokumentovaná, skontrolovaná a neskôr analyzovaná. Keď hráč vykoná ťah, obaja hráči si ho obvykle zapíšu; tento zápis je povinný na väčšine organizovaných šachových podujatí podľa pravidiel FIDE.

Základné požiadavky na systém zápisu

Systém zápisu ťahu obyčajne obsahuje tieto prvky: číslo ťahu, presunutú figúrku, cieľové pole, prípadne východiskové pole (ak je potrebné rozlíšiť ťahy) a ďalšie informácie, ako sú zajatia, rošáda alebo premena pešiaka. p275 Okrem zápisu ťahov sa používajú aj spôsoby zaznamenávania celej pozície (napr. FEN) a formáty pre ukladanie partií (napr. PGN).

Algebraická notácia

Algebraická notácia je dnes medzinárodným štandardom. Používa označenie radov a polí (radov a polí): súbor stĺpcov (súbory) označený písmenami a–h sprava doľava z pohľadu bieleho a rady (ranks) číslami 1–8 zdola nahor. Každé pole má teda jedinečné označenie, napr. e4.

  • Značenie figúr: v medzinárodnej praxi sa používajú písmená (anglické skratky): K = King (kráľ), Q = Queen (dáma), R = Rook (veža), B = Bishop (strelec), N = Knight (jazdec). Pešiak sa obvykle neznačí písmenom, len uvedie cieľové pole (napr. e4).
  • Ťah pešiakom: e4 znamená, že pešiak sa presunul na pole e4. Pri braní sa používa "x": exd5 znamená, že pešiak z e-súboru vzal figúru na d5.
  • Rošáda: krátka rošáda sa zapisuje O-O, dlhá rošáda O-O-O.
  • Promócia (premena pešiaka): napr. e8=Q alebo e8Q alebo e8=Q+. Bežne sa používa "=" pred označením novej figúrky.
  • Zajatí „en passant“: zápis je rovnaký ako pri obyčajnom braní, prípadne sa dopĺňa skratkou e.p. v textoch, hoci v súčasnej SAN (short algebraic) sa obyčajne uvádza len výsledné pole (exd6).
  • Šach a mat: znak "+" označuje šach, "#" alebo "++" označuje mat.
  • Rozlíšenie ťahov (disambiguation): ak dve rovnaké figúry môžu ísť na rovnaké pole, pridá sa buď písmeno súboru východiskového poľa (Nbd2), alebo číslo radu (N1d2), alebo oboje (Rdf1) podľa potreby.
  • Formáty: krátka algebraická notácia (SAN) je najbežnejšia (e4, Nf3, O-O), dlhá algebraická uvádza východiskové aj cieľové pole (e2e4, g1f3).

Opisná (deskriptívna) notácia

Opisná notácia je starší spôsob zapisovania, v ktorom sa polia popisujú z pohľadu každého hráča (napr. P-K4 = pešiak kráľa o dve polia vpred). Takýto zápis sa používal v starších knihách a rukopisoch: v opisnej notácii hráč označuje políčka relatívne k svojmu postaveniu (napr. 1 P-K4 P-K4). Tieto rané zápisy sa objavujú už v rukopisoch v arabčine (9. storočie) a v Európe (13. storočie).p275 Popisné zápisy sú často nešikovné v porovnaní s algebraickou notáciou – napríklad text typu "Pešiak kráľa vpred dva domy".p229; 469; 848

Pravidlá zapisovania a používanie v turnajoch

  • Povinnosť zapisovať ťahy: Podľa pravidiel FIDE musia hráči na väčšine turnajov zapisovať svoje ťahy (a ťahy súpera). Zápis slúži ako dôkaz o priebehu partie a pomôže pri riešení sporov či analýze.
  • Výnimky: Výnimkou sú situácie, keď je hráčovi pridelený čas menší než 5 minút na partiu (prípadne menší než 5 minút s pridávaním času len ak pridanie nestačí podľa presných pravidiel) – potom zapisovanie nie je povinné. Presné podmienky upravujú platné FIDE zákony o šachu.
  • Záznamový hárok: Hráči používajú záznamové hárky (scoresheets), na ktorých sa uvádza nielen postup ťahov, ale často aj názov turnaja, mená hráčov, výsledok (1‑0, 0‑1 alebo 1/2‑1/2) a poznámky ako časové stavy.

Formáty pre ukladanie partií a poznámky

Najrozšírenejší elektronický formát je PGN (Portable Game Notation), ktorý používa algebraickú notáciu a obsahuje hlavičky s metadátami (údaj o turnaji, hráčoch, dátume) a samotný zoznam ťahov. Pri tlačených partiách sa často používajú aj figúrkové symboly namiesto písmen (tzv. figurine notation), čo je užitočné v medzinárodných publikáciách.

Doplnkové symboly a hodnotenie ťahov

  • Analytické symboly: "!" (dobrý ťah), "!!" (vynikajúci), "?" (chybný), "??" (veľká chyba), "!?" (interesantný ťah), "?!" (kontroverzný ťah).
  • Výsledky: 1‑0 (výhra bielych), 0‑1 (výhra čiernych), 1/2‑1/2 (remíza).

Celkovým cieľom notácie je byť jasná, jednoznačná a ľahko čitateľná pre hráčov aj počítačové programy. Algebraická notácia toto kritérium spĺňa najlepšie, preto je dnes štandardom v publikáciách, turnajoch aj v šachových databázach.