Cinobarová moľa (Tyria jacobaeae): popis, životný cyklus a biokontrola
Cinobarová moľa (Tyria jacobaeae): detailný popis, životný cyklus a účinná biokontrola ambrózie — morfológia, larvy, správanie a praktické nasadenie.
Cinobarová moľa (Tyria jacobaeae) je pestro sfarbená arktidná moľa, ktorá sa prirodzene vyskytuje v Európe a v západnej a strednej Ázii. V niektorých oblastiach bola účelovo introdukovaná (napr. na Nový Zéland, do Austrálie a Severnej Ameriky) ako biologický prostriedok na potlačenie inváznych druhov rastlín rodu Senecio (napr. Senecio jacobaea, v angličtine známy ako ragwort). Dospelé jedince majú zvyčajne tmavé predné krídla s červenými škvrnami a jasne červené zadné krídla s čiernym okrajom; sú dlhé približne 20 mm so rozpätím krídel 32–42 mm. Názov „cinobarová“ je odvodený od červeného minerálu cinabaritu, podľa červených škvrn na ich krídlach.
Životný cyklus a vzhľad
Cinobarové mole lietajú prevažne cez deň a sú typickým príkladom aposematického (výstražného) zafarbenia. Samičky kladú vajíčka v zhlukoch — bežne po 30–60 kusech, v niektorých prípadoch až do 300 vajíčok za život. Vajcia sú umiestňované na listy a stonky hostiteľských rastlín. Po vyliahnutí sa larvy často zhromažďujú a živia sa najskôr zspodu listov a postupne konzumujú väčšie časti rastliny.
Larvy sa rodia bledožlté, neskôr prechádzajú do typického pruhovaného sfarbenia s čierno‑oranžovo‑žltými pásmi. Dorastajú až do veľkosti približne 30 mm a v sústredených populáciách dokážu veľmi rýchlo ožrať celé porasty hostiteľských rastlín. Po ukončení larválneho štádia sa húsenice premenia v kuklu v kokóne medzi rastlinnými zvyškami alebo v pôde. V miernom podnebí obvykle prezimujú ako kukly a dospelé mole sa objavujú na jar alebo v lete; počet generácií za rok závisí od klimatických podmienok (zvyčajne jedna, miestami dve).
Obrana, potrava a správanie
Larvy cinobarovej moly sa živia predovšetkým rastlinami rodu Senecio, z ktorých absorbujú toxické pyrrolizidínové alkaloidné látky. Tieto zlúčeniny ich robia horkými a pre väčšinu predátorov nepríťažlivými. Jasné farby lariev a dospelých jedincov sú varovným signálom (aposematizmus). Hoci sú vďaka tomu predátori zriedka úspešní, existujú druhy, ktoré tieto larvy konzumujú — medzi známe výnimky patria napríklad niektoré druhy kukučiek, ktoré dokážu páchať na chlpatých a jedovatých húseniciach.
V dôsledku hustoty populácií a občasného nedostatku potravy sa húsenice môžu správať kanibalisticky — zožierajú iné larvy, čo čiastočne vysvetľuje ich zdánlivé náhodné kanibalistické prejavy. Okrem toho na larvy pôsobia prirodzení nepriatelia ako parazitoidy, patogény a rôzne bezstavovce, ktoré znižujú ich populačnú veľkosť.
Prepäťové faktory a úmrtnosť
Mnohé jedince neprežijú až do štádia kukly – častou príčinou je úplné vyžratie hostiteľskej rastliny ešte pred dosiahnutím kuklenia, čo vedie k hladovaniu a úhynu. V populáciách s vysokou hustotou sa teda stretávame s výraznou mortalitou lariev z dôvodu vyčerpania zdroja potravy, chorôb a parazitizmu.
Biologická kontrola a využitie
Cinobarová moľa sa osvedčila ako jeden z biologických nástrojov pri kontrole inváznych a škodlivých druhov rastlín rodu Senecio v rôznych častiach sveta. V západnej časti Spojených štátov bola úspešne použitá v kombinácii s blchou starčeka (Longitarsus jacobaeae) – tieto dva organizmy pôsobia synergicky pri znižovaní populácií škodlivého starčeka (ragwort). Podobné introdukcie prebehli aj na Novom Zélande a v Austrálii, pričom pred vypustením boli vykonané testy hostiteľskej špecializácie, aby sa minimalizovalo riziko škôd na pôvodnej flóre.
Napriek tomu má použitie cinobarovej moly svoje limity: účinnosť závisí od dostupnosti vhodných hostiteľov, klimatických podmienok, prítomnosti prirodzených nepriateľov a od interakcií s inými kontrolnými organizmami. Preto sa dnes pri programe biologickej kontroly často preferuje kombinovaný prístup a dôkladné vyhodnotenie ekologických rizík pred zavedením akéhokoľvek druhu mimo jeho pôvodný areál.
· 
Pupa
· .jpg)
Dospelý jedinec ukazuje zadné krídla
· 
Párenie
· 
Ilustrácia z knihy Johna Curtisa British Entomology, zväzok 5
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to popoluška?
Odpoveď: Cinobarová moľa (Tyria jacobaeae) je pestro sfarbená arktidná moľa, ktorá sa vyskytuje v Európe a v západnej a strednej Ázii. Bol introdukovaný na Nový Zéland, do Austrálie a Severnej Ameriky na kontrolu jedovatej ambrózie.
Otázka: Odkiaľ pochádza názov moľa cinnabrová?
Odpoveď: Cinobarová moľa dostala svoje meno podľa červeného minerálu cinabaritu vďaka červeným škvrnám na jej väčšinou čiernych krídlach.
Otázka: Aké sú fyzikálne vlastnosti mole cinobarovej?
Odpoveď: Cinobarové mole sú dlhé asi 20 mm a rozpätie krídel je 32 - 42 mm. Je to cez deň lietajúci hmyz s jasnými farbami, ktoré slúžia ako varovné znamenie pre predátorov.
Otázka: Čím sa živia larvy?
Odpoveď: Larvy sa živia zástupcami rodu Senecio, ako je napr. ambrózia, a absorbujú toxické a horké alkaloidné látky zo svojich živných rastlín, čo im znemožňuje, aby sa nimi predátori živili.
Otázka: Koľko vajíčok môžu samičky naklásť naraz?
Odpoveď: Samičky môžu naraz naklásť až 300 vajíčok, zvyčajne v zhlukoch po 30 až 60.
Otázka: Ako sa mole cinnabrové využívajú ako biokontrolné činidlá? Odpoveď: Cinnabrové mole sa osvedčili ako biologické kontrolné prostriedky proti ambrózii, keď sa použili v spojení s ambróziovou blchou v západných Spojených štátoch.
Prehľadať