Coppo di Marcovaldo (asi 1225 – asi 1276) bol maliar narodený vo Florencii, pôsobiaci v tejto časti Talianska v období neskorého stredoveku. Preslávil sa najmä maľbou veľkých ikon zobrazujúcich Pannu Máriu a dieťa Krista v typickom byzantskom štýle. Za jednu z jeho najznámejších prác sa považuje mozaika Posledného súdu vo florentskom baptistériu, hoci mozaikový cyklus baptistéria je výsledkom práce viacerých remeselníkov a autorské pripísanie jednotlivých častí sa v odborných kruhoch niekedy líši. Coppo pracoval aj v mestách Pistoia a Siena, pričom jeho diela sú dôležitým svedectvom prenikania byzantských foriem do západného maliarstva 13. storočia.
O Coppovom živote vieme len málo, preto je väčšina informácií odvodená z dochovaných diel a neskorších záznamov. Podľa niektorých prameňov mohol byť zajatý po bitke pri Montaperti (1260) a krátko pôsobiť v Siene, čo vysvetľuje prítomnosť jeho štýlu v okolí tohto mesta. Z dochovaných diel sú odborníkmi pripisované len niektoré práce – v historických prameňoch a zbierkach sú zanechané len fragmentárne doklady o jeho tvorbe, preto sú atribúcie často predmetom diskusií.
Konkrétne diela a proveniencia
Sú známe len dve maľby, ktoré sú Coppovým dielom. Jeden sa nachádza v Kostole služobníc Panny Márie v Siene a druhý v Kostole služobníc Panny Márie v Orviete. Ďalší obraz, o ktorom sa predpokladá, že je od Coppa di Marcovaldo, možno vidieť v Občianskom múzeu v San Gimignane. Okrem panelových malieb pracoval aj na mozaikách, kde uplatnil svoj zmysel pre monumentálnu kompozíciu a zdôraznenie hierarchického usporiadania postáv.
Štýl a význam
Coppo reprezentuje typického predstaviteľa byzantského smeru v západnom maliarstve 13. storočia: jeho diela charakterizujú pevné, frontálne figúry, osadené do zlatého alebo dekoratívneho pozadia, s dôrazom na ikonickú výpoveď a symboliku. Súčasne však jeho práce vykazujú prvky smerujúce k väčšej naturalistickosti — snaha o modelovanie tvárí, jemnejšiu plastiku postáv a zvýšené záujmy o emóciu a hĺbku výrazu, čo predznamenáva neskoršie vývojové tendencie v toskánskom maliarstve.
Technicky pracoval prevažne temperou na drevených tabuľách s pozlátenými plochami; pri mozaikách používal tradičné sklenné zlomky (tesserae). Hoci sa dochovalo iba zopár diel, Coppo di Marcovaldo zostáva dôležitou postavou pre pochopenie prechodu medzi byzantskou ikonografiou a ranou talianskou gotikou, a jeho práce sú často citované pri štúdiu vývoja florentskej školy pred nástupom majstrov ako Cimabue a Giotto.
Pre návštevníkov a študentov umenia sú existujúce diela Coppa cenným zdrojom: umožňujú pozorovať prienik východných (byzantských) vplyvov s lokálnymi tradíciami a sledovať, ako sa ikonický jazyk postupne mení v smere väčšej naturalistickej expresivity v 13. storočí.
