Alice Stokes Paulová (11. januára 1885 – 9. júla 1977) bola významná americká sufražetka, právna aktivistka a líderka hnutia za práva žien v prvej polovici 20. storočia. Študovala v USA aj v Anglicku, kde sa oboznámila s militantnejšími taktikami sufražetiek. Spolu s Lucy Burnsovou a ďalšími spolubojovníčkami organizovala masové kampane, verejné demonštrácie a konfrontačné akcie, ktoré výrazne prispeli k boju za volebné právo žien. Výsledkom tejto dlhodobej kampane bolo prijatie devätnásteho dodatku k Ústave USA v roku 1920, ktorý formálne zabezpečil ženám volebné právo v Spojených štátoch.

Život, vzdelanie a raná aktivita

Alice Paulová vyrastala v rodine, ktorá kládla dôraz na vzdelanie a občiansku angažovanosť. Po štúdiu v Spojených štátoch pokračovala v Anglicku, kde sa stretla s aktivistkami z hnutí ako WSPU a osvojila si taktiky priameho konania, ktoré neskôr uplatnila v USA. Práve v Anglicku sa prvýkrát stretla a nadviazala tesnú spoluprácu s Lucy Burnsovou – obe boli zatknuté pri protestoch pred parlamentom, čo ich ešte viac zblížilo a formovalo ich ďalšiu prácu v Spojených štátoch.

Sufražetné kampane a väznenia

Paulová a Burnsová založili radikálnejšie krídlo hnutia za ženské práva, ktoré sa neskôr transformovalo do National Woman's Party. Medzi najznámejšie akcie patrila organizácia veľkých pochodov (vrátane slávneho pochodu v roku 1913 v hlavnom meste) a dlhodobé piketovanie Bieleho domu ako tiché "Silent Sentinels". Mnohé z týchto aktivít vyústili do zatýkaní; Paulová a jej spolubojovníčky boli väznené, často nespravodlivo, v drsných podmienkach (napr. v Occoquan Workhouse). Počas väznenia sa mnohé z nich uchýlili k hladovkám na protest proti zaobchádzaniu, pričom niektoré boli nútene kŕmené — tieto udalosti vyvolali v spoločnosti silnú súcitnú odozvu a zvýšili tlak na zákonodarcu.

Equal Rights Amendment (ERA)

Po zisku volebného práva sa Alice Paulová sústredila na širšiu právnu rovnosť žien. Paulová bola pôvodnou autorkou návrhu dodatku k ústave o rovnakých právach (ERA) z roku 1923. Cieľom ERA bolo zakotviť v Ústave úplnú právnu rovnosť pohlaví a odstrániť právne prekážky založené na sexe. Dlhodobý proces prijímania tohto dodatku trval desaťročia: ERA sa dočkala hlasovania v Kongrese a v roku 1972 ju Senát spolu s Snemovňou reprezentantov schválil a predložil na ratifikáciu zákonodarným zborom jednotlivých štátov. Na platnosť dodatku bolo potrebné schválenie v 38 štátoch; pred uplynutím stanovenej lehoty ju ratifikovali iba 35 štátov. V nasledujúcich desaťročiach prebiehali snahy o oživenie iniciatívy, vrátane neskorších ratifikácií niektorých štátov a diskusií o právnej a politickej platnosti takýchto krokov. Aj keď dodatok nebol formálne inkorporovaný do federálnej Ústavy, takmer polovica štátov USA prijala podobné ustanovenia o rovnosti do svojich štátnych ústav.

Dedičstvo

Alice Paulová zostala počas celého života odhodlaná presadzovať právnu rovnosť žien, a to nie len získaním volebného práva, ale aj snahou o trvalú ústavnú ochranu rovnosti pohlaví. Jej metódy — priame akcie, organizovanie, právne návrhy a dôraz na zmenu legislatívy — formovali americké ženské hnutie v 20. storočí. Zomrela 9. júla 1977, ale jej práca a myšlienky zostávajú dôležitým odkazom v boji za rodovú rovnosť a občianske práva.