Frankensteinovo monštrum je fiktívna postava z románu Mary Shelleyovej Frankenstein alebo moderný Prometeus z roku 1818. Stvoril ho iný hrdina románu, ktorý sa volá Victor Frankenstein. Netvor nemá v ľudovej kultúre žiadne meno, ale niekedy sa nazýva "stvorenie", "netvor", "diabol", "nešťastník", "odporný hmyz", "démon", "bytosť" a "ono".

V románe Viktor vytvorí príšeru podobnú človeku v hornej izbe svojho bytu na univerzite v Ingolstadte. Vytvorí ho tak, že poskladá časti tiel z cintorínov a mäsiarstiev. Na oživenie netvora používa metódu, ktorá nie je jasne vysvetlená a zahŕňa chémiu a galvanizmus. Victor opustí stvorenie v hrôze v okamihu, keď sa prebudí. Uprostred noci opustí jeho byt.

Fyzický vzhľad: V knihe je bytosť opísaná ako obrovská, ľudská bytosť so žltkastou pokožkou, ktorá takmer neuzatvára svaly a žily, s čiernymi lesklými vlasmi, bielymi zubami a "vodyými" očami — kontrast, ktorý čitateľa desí skôr než uspokojí. Tento literárny opis sa neskôr významne líšil od filmových a populárnych zobrazení (napr. zelená pleť, skrutky na krku), ktoré vytvorili svoju ikonografiu.

Inteligencia a správanie: Na rozdiel od jednoduchého "monštra" je stvorenie v románe vysoce inteligentné a citlivé. Učí sa hovoriť a čítať samočinne, osvojí si ľudský jazyk a študuje literatúru (napríklad Ráj stratený) a spoločenské zvyky. Spočiatku prejavuje zvedavosť a túžbu po priateľstve, no opakované odmietanie a krutosť ľudí v ňom vyvolajú horkosť a pomstu. Po odmietnutí svojho stvoriteľa Victorom sa stvorenie dopustí niekoľkých vražd (medzi nimi synovca Viktora Williama, priateľa Victora Henryho Clervala a nakoniec Viktorovej manželky Elizabeth), čo vedie k tragickým následkom pre tvorcovu rodinu.

Vzťah k Victorovi a hlavné konflikty: Kľúčovým motívom je vzťah tvorcu a jeho výtvoru — otázka zodpovednosti za vlastné dielo. Victor sa po stvorení vzdiali a odmietne niesť následky svojej tvorby, čo vyvolá stvorenieinu nenávisť a žiadosť o kompenzáciu (žiadalo o spoločníčku). Keď Victor sľubí, ale nakoniec zničí plánovanú spoločníčku, vedie to k ďalšiemu krviprelievaniu a k honbe, ktorá skončí v arktických oblastiach. Román sa tak zaoberá témami izolácie, viny, pomsty a etiky vedeckého pokroku.

Meno a kultúrne dedičstvo: V pôvodnom texte postava nemá vlastné meno — autor i ďalší postavy ju označujú rôznymi slovami. V populárnej kultúre sa však bežne omylom používa meno "Frankenstein" pre samotné monštrum (správne by toto meno patrilo jeho tvorcovi, Victorovi Frankensteinovi). Postava sa stala symbolom vedeckej a morálnej zodpovednosti, varovaním pred hraním sa na boha a pred následkami odcudzenia a predsudkov voči "inému".

Historický a literárny kontext: Mary Shelleyová napísala román v prvej polovici 19. storočia; prvé vydanie je z roku 1818, neskôr vyšlo opravené vydanie (1831). Podtitul „moderný Prometeus“ odkazuje na starogrécky mýtus o Prometheovi, ktorý daroval ľudstvu oheň — Shelley tým naznačuje tému nebezpečného daru poznania. Román využíva prvky gotiky, filozofie a raného románu vedeckej fikcie; jeho motívy sú predmetom doterajších diskusií o bioetike a vedeckej zodpovednosti.

Odkaz a adaptácie: Postava a príbeh inšpirovali množstvo divadelných, filmových a literárnych adaptácií, ktoré často menia podrobnosti — napríklad spôsob vzniku netvora, jeho správanie alebo vonkajší vzhľad. Najznámejšie filmové zobrazenia (napr. film z roku 1931 s Borisom Karloffom) formovali verejné vnímanie postavy viac než samotný text. Román zostáva trvalou súčasťou kultúrnych diskusií o hraniciach vedy, ľudskosti a súcitu.

Charakteristika v bodoch:

  • Vzhľad: impozantný, desivý, paradoxne esteticky kontrastný.
  • Inteligencia: vysoká, učenlivá, schopná reflexie a sebareflexie.
  • Emócie: túžba po prijatí, bolesť z odmietnutia, hnev a pomsta.
  • Motivácia: hľadanie uznania, spravodlivosti a nápravy svojho utrpenia.
  • Symbolika: dôsledky vedeckej pýchy, sociálne vylúčenie, etické dilemy.

Frankensteinovo stvorenie tak nie je iba „príšerou“ v jednoduchom zmysle — je zložitou literárnou postavou predstavujúcou spojenie vedy, morálky a ľudských citov, ktorej príbeh zostáva aktuálny aj v súčasných debatách o technológii a zodpovednosti tvorcov.