Glasnosť (rusky: гла́сность) bola politika, ktorá požadovala väčšiu otvorenosť vládnych inštitúcií a aktivít v Sovietskom zväze. Zaviedol ju Michail Gorbačov v druhej polovici 80. rokov 20. storočia. Glasnosť sa často spája s perestrojkou (reštrukturalizáciou), ďalšou reformou zavedenou Gorbačovom v rovnakom čase. Slovo "glasnosť" sa v ruštine používa prinajmenšom od konca 18. storočia.

Gorbačov toto slovo často používal pre politiku, ktorá by podľa neho mohla obmedziť korupciu na najvyšších miestach a zmierniť zneužívanie moci zo strany ústredného výboru. Ruská aktivistka za ľudské práva a disidentka Ľudmila Alexejevová vysvetlila slovo glasnosť ako slovo, ktoré "bolo v ruskom jazyku po stáročia. Bolo v slovníkoch a právnych príručkách tak dlho, ako dlho existovali slovníky a právne príručky. Bolo to obyčajné, pracovité, nespisovné slovo, ktoré sa používalo na označenie procesu, akéhokoľvek procesu spravodlivosti riadenia, ktorý sa uskutočňuje verejne".

Glasnosť môže označovať aj špecifické obdobie v histórii ZSSR v 80. rokoch 20. storočia, keď bolo menej cenzúry a väčšia sloboda informácií.

Ciele a konkrétne opatrenia

Hlavným cieľom glasnosti bolo zvýšiť transparentnosť rozhodovania, znížiť utajovanie informácií a povoliť otvorenejšiu diskusiu o problémoch spoločnosti a hospodárstva. V praxi to zahŕňalo:

  • uvoľnenie cenzúry a väčšiu slobodu tlače a televízie, čo umožnilo kritiku politiky Komunistickej strany a odhaľovanie historických zločinov;
  • zverejňovanie materiálov o stalinizme, politických čistkách a rehabilitácie obetí represálií;
  • podporu interných diskusií v rámci strany a štátnych inštitúcií;
  • zverejňovanie informácií o hospodárskych problémoch a zlyhaniach plánovaného hospodárstva, ktoré vytvorilo priestor pre návrhy zmien.

Prepojenie s perestrojkou a širší kontext

Glasnosť bola úzko spätá s perestrojkou, ktorá sa sústredila najmä na ekonomickú a administratívnu reformu systému. Zatiaľ čo perestrojka sa snažila zlepšiť fungovanie ekonomiky (uvoľnenie niektorých trhových mechanizmov, zmena riadenia podnikov), glasnosť mala zmeniť politickú kultúru – otvoriť diskusiu, znížiť monopol jednej verzie „pravdy“ a umožniť spoločenskú kontrolu nad elítami.

Dôsledky a kritika

Glasnosť mala viacero významných dôsledkov:

  • posilnila pluralitu názorov a aktivizovala občiansku spoločnosť; médiá začali uverejňovať doteraz zakázané informácie;
  • umožnila vzostup nacionalistických a oslobodzovacích hnutí v jednotlivých zväzových republikách, čo prispelo k nárastu požiadaviek na nezávislosť;
  • v medzinárodnom meradle prispela k zlepšeniu vzťahov so Západom a k zníženiu napätia v období konca Studenej vojny (rokovania o odzbrojení, zmeny v zahraničnej politike);
  • neúmyselne urýchlila politickú nestabilitu: zverejnenie historických krívd a otvorená kritika vlády oslabili autoritu Komunistickej strany, čo sa čiastočne prejavilo pri neúspešnom augustovom prevrate v roku 1991 a následnom rozpade ZSSR.

Kritici glasnosti poukazovali na to, že uvoľnenie kontroly bez súčasného systémového ekonomického riešenia prehĺbilo chaos a hospodársku krízu. Zástancovia naopak tvrdili, že bez takého otvorenia by sa spoločenské problémy nikdy nedostali do verejnej diskusie a reformy by boli nemožné.

Medzinárodné dôsledky a dedičstvo

Na medzinárodnej scéne glasnosť (spolu s perestrojkou) prispela k zlepšeniu vzťahov medzi ZSSR a západnými krajinami, k podpísaniu viacerých dohôd o obmedzení zbraní a k ukončeniu niektorých konfrontácií Studenej vojny. Vo vnútri Sovietskeho zväzu však procesy otvorenosti a reformy viedli k silným spoločenským a politickým otrasom, ktoré nakoniec vyústili do rozbitia sovietskej štruktúry a vzniku samostatných národných štátov.

Zhrnutie

Glasnosť bola ambiciózna politika otvorenosti, ktorá zmenila spôsob, akým sa v ZSSR diskutovalo o moci, histórii a spoločenských problémoch. Hoci priniesla dôležité pozitívne zmeny v oblasti slobody prejavu a verejnej kontroly, jej kombinácia s ekonomickými ťažkosťami a politickými napätiami viedla k nečakaným a často radikálnym dôsledkom pre Soviets ky zväz aj pre samotné postsovietske štáty.