Grónčinu možno rozdeliť na tri dialekty:
Kalaallisut alebo v angličtine Greenlandic je štandardný dialekt a úradný jazyk Grónska. Tento štandardný národný jazyk sa v súčasnosti vyučuje v školách pre všetkých Grónčanov bez ohľadu na ich rodný dialekt. Je príbuzný s inuktitútčinou. Odráža takmer výlučne jazyk západného Grónska a veľkú časť slovnej zásoby prevzal z dánčiny, zatiaľ čo kanadský a aljašský jazyk Inuitov má tendenciu preberať slová z angličtiny alebo niekedy z francúzštiny a ruštiny. Píše sa rímskou abecedou. Nárečie oblasti Upernavik v severozápadnom Grónsku sa zvukovo trochu líši od štandardného dialektu.
Kalaallisut je od roku 2009 oficiálnym jazykom Grónska na úrovni samosprávy (nahradil dánčinu ako jediný úradný jazyk), pričom dánčina zostáva dôležitá v kontaktoch so Škandináviou a v niektorých administratívnych či študijných oblastiach. Gramaticky je Kalaallisut aglutinačný a polysyntetický jazyk: významy, ktoré v indoeurópskych jazykoch vyjadrujú viacero slov alebo vetných členov, sa tu často skladajú do jedného dlhého slova pomocou množstva prípon a tzv. postbáz. Typické sú bohaté slovotvorné procesy a tvorba veľmi dlhých kompozitných tvarov. Ortografická reforma z 20. storočia (najmä reforma z roku 1973) zjednodušila a znormalizovala písanie podľa západogrónskej výslovnosti, čím sa zlepšila školská výučba a administratívne používanie.
Písmo a gramatické rysy
Grónčina používa modifikovanú latinku, ktorá odráža fonologické pomery jazyka. V slovoslede a morfológii dominuje tvorba slov pomocou prípon, pričom jeden slovný tvar môže niesť informácie o osobách, pádoch, čase, móde aj o vzťahoch medzi vetnými členmi. V niektorých analýzach majú inuitské jazyky prvky ergatívno-absolutívneho systému skloňovania. Jazyk nemá kategóriu rodov ako mnohé indoeurópske jazyky, ale rozvíja obsiahly systém pádov a ukazovacích prvkov.
Tunumiit oraasiat (východogrónsky)
Tunumiit oraasiat (alebo Tunumiisut v jazyku Kalaallisut, často východogrónsky v iných jazykoch) je dialekt východného Grónska. Výrazne sa líši od ostatných inuitských jazykových variantov a má približne 3 000 hovoriacich.
Tento dialekt si zachováva niektoré archaickejšie fonologické a lexikálne znaky, ktoré ho robia čiastočne neintuitívnym pre hovoriacich západogrónskeho štandardu. V praxi sa v školách a médiách preferuje štandardný Kalaallisut, čo spôsobuje, že tunumiitské varianty sú menej zastúpené v písomnej sfére. Napriek tomu má Tunumiit bohatú ústnu tradíciu, špecifické ľudové názvy a regionálne výrazy, ktoré sú predmetom dialektologického záujmu a dokumentácie.
Avanersuaq (severnogrónsky, Inuktun / Thule)
Avanersuaq je nárečie oblasti okolo Qaanaaq v severnom Grónsku. Niekedy sa nazýva dialekt Thule alebo severogrónsky dialekt. Táto oblasť je najsevernejšou oblasťou osídlenia Inuitov a má pomerne malý počet hovoriacich. Predpokladá sa, že je pomerne blízky severnému baffinskému dialektu, pretože v 19. a na začiatku 20. storočia sa v tejto oblasti usadila skupina Inuitov z Baffinovho ostrova. Počíta sa menej ako 1 000 hovoriacich.
Avanersuaq (často nazývaný aj Inuktun) je silne ovplyvnený kontaktmi s kanadskými Inuitmi a zachováva množstvo lexikálnych a fonetických prvkov spoločných s nordickými baffinskými dialektmi. Vzhľadom na malý počet hovoriacich a geografickú izoláciu je tento variant zraniteľný; existujú iniciatívy na dokumentáciu jazyka a podporu miestnej výučby, no hlavný vzdelávací prúd stále používa štandardný Kalaallisut.
Status, vzdelávanie a média
Kalaallisut je v každodennom živote dominantný: používa sa v školstve od základnej úrovne, v miestnej administratíve, v médiách a v miestnej literatúre. Verejnoprávne rozhlasovo-televízne vysielanie (napríklad KNR) poskytuje programy v grónčine, čím sa podporuje jej prítomnosť v modernej verejnej komunikácii. Na druhej strane dánčina zostáva dôležitá v medzinárodných stykoch, vo vede a v niektorých formách vyššieho vzdelávania, preto je dvoj- alebo viacjazyčnosť u Grónčanov bežná.
Z hľadiska vitality je štandardný Kalaallisut relatívne stabilný a používaný väčšinou obyvateľstva Grónska. Menšie dialekty, najmä Avanersuaq a v menšej miere Tunumiit, sú však zraniteľnejšie kvôli úbytku hovoriacich a asimilácii do štandardu. Pre ich ochranu sa realizujú projekty dokumentácie, vydávajú sa slovníky, nahrávky a školské materiály orientované na regionálne varianty.
Praktické poznámky
Pre ľudí študujúcich grónčinu je dôležité vedieť, že hoci štandardný Kalaallisut poskytuje dobrú bázu na porozumenie, lokálne dialekty môžu obsahovať výrazy a výslovnosť ťažko zrozumiteľné bez špecifického dialektálneho znalosti. Pri prekladoch a jazykovom plánovaní sa preto často zohľadňuje potreba adaptácie na miestne varianty, najmä v oblasti kultúrne citlivých tém a názvov miest.