Grónsko: Arktický ostrov – fakty, geografia a hlavné mesto Nuuk

Objavte Grónsko: fascinujúce fakty, unikátna arktická geografia, nízka populácia a hlavné mesto Nuuk. Sprievodca pre cestovateľov a zvedavých.

Grónsko je poloautonómne územie Dánskeho kráľovstva. Je to najväčší ostrov na svete, ktorý nie je kontinentom. Rozloha Grónska je približne 2,16 milióna km², avšak viac ako 80 % jeho povrchu pokrýva ľadová pokrývka, takže obytná a využiteľná plocha bez ľadu je relatívne malá. Grónsko leží v severnej časti Atlantiku medzi Islandom na východe a Kanadou na západe. Pre chladné arktické podnebie má nízku hustotu obyvateľstva — približne 0,026 človeka na km² — a žije tu okolo 50–60 tisíc obyvateľov, z ktorých väčšina býva v pobrežných osadách na juhu a západe ostrova.

Geografia a prírodné pomery

Geografia Grónska je značne determinovaná rozsiahlym ľadovým štítom, ktorý presahuje tisíce metrov hrúbky a formuje vnútornú krajinu. Najvyšším vrchom je Gunnbjørn Fjeld (3 694 m), nachádzajúci sa na východe ostrova. Pobrežie je charakteristické fjordmi, zálivmi a množstvom menších ostrovov. Na južnom pobreží a pri niektorých fjordoch sa nachádzajú oblasti bez trvalého ľadu, kde sú možné pastviny, rašeliniská a tundrová vegetácia.

Ľadová pokrývka

Od 50. rokov 20. storočia sa vedci domnievajú, že ľadová pokrývka, ktorá pokrýva Grónsko, môže skrývať tri samostatné ostrovy, ktoré sú spojené ľadovcami od poslednej geologickej doby ľadovej. Ľadový štít Grónska je pritom dôležitým faktorom globálnej hladiny mora — jeho topenie prispieva k zvyšovaniu hladín svetových oceánov. V posledných dekádach vedci pozorujú zrýchľovanie topenia a ústup niektorých ľadovcov v dôsledku klimatických zmien.

Podnebie

Podnebie je prevažne arktické a subarkticke; pobrežné oblasti majú miernejšie zimy v porovnaní s vnútrozemím pokrytým ľadom. Letá na pobreží sú krátke a chladné, priemerné teploty v južnej časti môžu v júli dosiahnuť niekoľko stupňov nad nulou. Severné a vnútorné oblasti zostávajú po väčšinu roka zamrznuté.

Flóra a fauna

V Grónsku nie sú žiadne lesy. Na juhu, v pobrežnej oblasti, sa nachádza len niekoľko porastov kosodreviny, kríkov a trávnatých porastov typických pre tundru. Fauna zahŕňa druhy prispôsobené arktickým podmienkam: ľadové medvede, polárne líšky, soby (muskox), rôzne druhy tuleňov a veľrýb, množstvo vtáctva vrátane morských vtákov. Bohaté sú aj populácie arktických rýb, čo je základom miestneho rybolovu.

Obyvatelia, jazyky a mestá

Populácia Grónska je menšinovo zložená z Inuitov (domorodé obyvateľstvo) a menších skupín ľudí európskeho pôvodu. Úradným jazykom je grónčina (kalaallisut); dánčina sa používa v administratíve a v školstve. Hlavným mestom je Nuuk, ktoré je zároveň najväčším mestom a administratívnym centrom — v Nuuk žije približne 18 000 obyvateľov. Nuuk je kultúrnym a politickým centrom s univerzitou (Ilisimatusarfik), múzeami, knižnicou a úradmi — je to miesto, kde sídli aj grónska vláda (na lokálnej úrovni).

Politický štatút a ekonomika

Grónsko má štatút autonómneho alebo poloautonómneho územia v rámci Dánskeho kráľovstva. Od zavedenia home rule v roku 1979 a rozšíreného samosprávneho režimu v roku 2009 má Grónsko širšiu kontrolu nad vnútornými záležitosťami; obrana a zahraničná politika sú však na Dánsku. Mena je dánska koruna. Hlavným zdrojom príjmov je rybolov (predovšetkým krevety, tuniak a iné druhy morských plodov), pričom rastie aj význam služieb, verejnej správy a turizmu. V posledných rokoch sa diskutuje o potenciáli ťažby nerastných surovín a o energetických projektoch, čo súvisí s uvoľňovaním prístupných ložísk v dôsledku ústupu ľadu.

Zaujímavosti

• Grónsko má vlastnú vlajku (od 1985) a národné symboly, ktoré sa používajú spolu s dánskymi symbolmi.
• Obyvatelia sa často venujú tradičným činnostiam: rybolovu, lovu a remeslám (napr. výroba rukodiel z kože a kostí).
• Grónsko je dôležité pre vedecký výskum arktického klimatického systému, glaciológie a morského ekosystému.

Grónsko tak predstavuje kombináciu drsnej arktickej prírody, bohatých národných tradícií a súčasných výziev spojených s klimatickými zmenami a rozvojom ekonomiky pri zachovaní životného prostredia a kultúrnej identity.

Obyvateľstvo

Ostrov obývajú prevažne Inuiti a Škandinávci, ktorí hovoria grónskym eskimácko-aleutským jazykom. Väčšina obyvateľov hovorí aj dánsky. Grónskou štátnou hymnou je Nunarput utoqqarsuanngoravit.

Administratívne oddelenia

Do roku 2009 bolo v Grónsku 20 obcí. Ak nie je uvedené inak, nachádzajú sa v okrese Kitaa:

• Nanortalik
• Qaqortoq
• Narsaq
• Ivittuut
• Paamiut
• Nuuk
• Maniitsoq
• Sisimiut
• Kangaatsiaq
• Aasiaat
• Qasigiannguit
• Ilulissat
• Qeqertarsuaq
• Uummannaq
• Upernavik
• Ammassalik (okres Tunu)
• Ittoqqortoormiit (okres Tunu)
• Qaanaaq (okres Avannaa).

To sa zmenilo 1. januára 2009, keď boli zlúčené do štyroch veľkých obcí:

• obec Kujalleq (7 755 obyvateľov)
• Qaasuitsup Kommunia (17.867)
• Qeqqata Kommunia (9 627) und
• Komunita Sermersooq (20.998).

Okrem toho niektoré časti Grónska ležia mimo obce, konkrétne:

• Národný park Severovýchodné Grónsko
• Letecká základňa Thule

K 1. januáru 2008 tu žilo 218 ľudí.

Administratívne rozdelenie Grónska

Otázky a odpovede

Otázka: Aký je najväčší ostrov na svete?

Otázka: Kto je hlavou štátu Grónsko?

Otázka: Koľko ľudí žije v Grónsku?

Otázka: Aké je hlavné mesto Grónska?

Otázka: Nachádza sa na ostrove vojenská základňa?

Otázka: Aká je hustota obyvateľstva v Grónsku?

Hľadajte podľa písmena