Maďarská revolúcia v roku 1956 alebo Maďarské povstanie v roku 1956 (maďarsky 1956-os forradalom alebo felkelés) bolo spontánne celonárodné povstanie. Bolo namierené proti vláde Maďarskej ľudovej republiky a jej politike zavedenej Sovietskym zväzom. Trvalo od 23. októbra do 10. novembra 1956. Bolo prvým vážnym ohrozením sovietskej kontroly od chvíle, keď vojská ZSSR na konci druhej svetovej vojny vyhnali nacistov a ovládli východnú Európu. Napriek neúspechu malo povstanie veľký vplyv. O niekoľko desaťročí neskôr zohralo úlohu pri páde Sovietskeho zväzu.

Pozadie

Po druhej svetovej vojne sa v Maďarsku ustálil komunistický režim pod silným vplyvom Sovietskeho zväzu. Politická represe, kolektivizácia poľnohospodárstva, hospodárne ťažkosti a kultúrne obmedzenia vyvolávali nespokojnosť v rôznych vrstvách spoločnosti. Obeťami politických čistiek a represálií sa stávali intelektuáli, študenti, robotníci aj roľníci. Vplyv Stalinovej politiky a tvrdé vedenie komunistickej strany pod vedením Ernőa Gerőho zvyšovali napätie pred rokom 1956.

Priebeh povstania

  • 23. októbra 1956 – Počiatok: študentská demonštrácia v Budapešti sa zmenila na masové protesty. Demonštranti požadovali politické reformy, slobodu tlače, odchod sovietskych vojsk a rekonštrukciu vlády.
  • 24.–28. októbra – Rozšírenie protestov: demonštrácie sa rozšírili do ďalších miest, došlo k ozbrojeným stretom s políciou a tajnou službou. Účastníci obsadzovali verejné budovy a továreň a formovali dobrovoľné milície.
  • 29. októbra – Vytvorenie novej vlády: v reakcii na tlaky bol menovaný reformný politik Imre Nagy za predsedu vlády; jeho kabinet sľuboval politické uvoľnenie a reštabilizáciu situácie.
  • 1. novembra – Vyhlásenie neutrality: Imre Nagy oznámil, že Maďarsko vystupuje z Varšavskej zmluvy a vyhlásil neutralitu, čo vyvolalo paničiace rozhodnutia v Moskve.
  • 4. novembra – Sovietska invázia: sovietske vojská začali plnohodnotnú vojenskú intervenciu s tankmi a letectvom, obsadili kľúčové body v Budapešti a v celej krajine. Krvavé boje pokračovali niekoľko dní.
  • 10. november – Utíšenie bojov: ozbrojené povstanie bolo potlačené; začal sa proces obnovy pevnej komunistickej kontroly pod novým vedením.

Hlavné postavy

  • Imre Nagy – reformný komunistický politik, ktorý sa stal symbolom snahy o demokratizáciu a nezávislosť. Jeho vláda krátko vykročila k reformám a vyhláseniu neutrality. Po potlačení povstania bol zatknutý, súdený a v roku 1958 popravený.
  • János Kádár – pôvodne súčasť komunistického vedenia, po sovietskej intervencii menovaný do čela novej pro-sovietskej vlády; následne viedol Maďarsko dlhé desaťročia v režime známej „gulášovej politiky“ (goulash communism), ktorá priniesla relatívne vyšší životný štandard ako v iných sovietskych štátoch.
  • Sovietske vedenie – v Moskve rozhodli o vojenskom potlačení povstania s cieľom udržať kontrolu nad sektором východnej Európy a zabrániť šíreniu protisovietskych tendencií.

Obete, utečenci a škody

Počet obetí nie je presne známy; odhady hovoria o približne 2 500 mŕtvych Maďaroch (civilistoch aj povstalcov) a niekoľkých stovkách sovietskych vojakov. Po potlačení povstania až 200 000 Maďarov utieklo z krajiny ako politickí utečenci. Škody na infraštruktúre, budovách a verejných priestoroch v Budapešti a inde boli značné.

Medzinárodná reakcia

Západné štáty odsúdili sovietske kroky a prejavili sympatie voči Maďarsku, ale reálna vojenská pomoc chýbala. Udalosti sa odohrávali súbežne so Suezskou krízou, čo odvrátilo časť pozornosti a ochromilo rozhodovanie. V OSN prebehli ostré debaty, no bez priameho zásahu proti sovietskemu zásahu.

Dôsledky a následky

  • Potlačenie odporu viedlo k obnove pevnej komunistickej moci v Maďarsku a k represáliám voči účastníkom povstania.
  • Otvorilo diskusie o limite sovietskej tolerancie voči reformám v satelitných krajinách a ukázalo, že Moskva je pripravená použiť vojenskú silu na udržanie svojej sféry vplyvu.
  • Dlhodobé politické efekty: hoci povstanie zlyhalo, jeho pamäť zostala živá a v nasledujúcich desaťročiach prispela k postupnému oslabovaniu komunistickej legitimity, čo sa prejavilo pri udalostiach konca 80. rokov a páde Sovietskeho zväzu.

Pamäť a význam

Maďarské povstanie z roku 1956 je vnímané ako symbol odporu proti totalitným režimom a ako dôležitý moment v dejinách studenej vojny. V Maďarsku a v zahraničí sa konajú spomienkové podujatia; postavy ako Imre Nagy sú považované za hrdinov boja za slobodu. Historici hodnotia udalosť ako dôležitý medzník, ktorý ukázal vnútorné napätia v sovietskom bloku a inšpiroval neskoršie hnutia za demokratizáciu v strednej a východnej Európe.