Khoisan je názov pre dve tradičné skupiny obyvateľov južnej Afriky: San a Khoikhoi. Pôvodný text obsahoval niekoľko odkazov, ktoré by mohli viesť k nepresnostiam, preto ich tu ponechávam a zároveň uvádzam opravy a doplnenia. pastierski — toto označenie pri niektorých zdrojoch figuruje pri Sanoch, avšak Sanovia nie sú pastieri; sú to tradiční lovci a zberači (nomádske skupiny), ktorí žili a žijú z lovu, zberu plodín a menšieho dočasného zaujatia územia. Naopak Khoikhoi sú pastiersky ľud (pastieri dobytka) a boli v minulosti označovaní termínom Hottentoti, ktorý sa dnes považuje za pejoratívny.
Sanovia sú často fyzicky menší a majú iné telesné črty v porovnaní s mnohými susednými populáciami, čo je výsledok dlhodobej izolácie a adaptácií na ich prostredie. Odhady populácie Sanov sa líšia; v roku 2018 sa odhadovalo približne 90 000 až 100 000 osôb patriacich k rôznym sanským komunitám. Väčšina žije v Botswane a Namíbii, menšie skupiny sú prítomné v Južnej Afrike, Angole, Zambii a Zimbabwe.
Sanovia boli jedni z pôvodných (domorodých) obyvateľov južnej Afriky. Do regiónu postupne prenikali aj skupiny hovoriace bantuskými jazykmi; expanzia týchto populácií (tzv. Bantuov) smerom na juh prebiehala postupne v priebehu posledných tisícročí a významnejšie vlny prenikania do južnej Afriky sa odohrali približne pred niekoľkými storočiami až tisícročiami, čo viedlo k presunu, asimilácii alebo vytlačeniu niektorých pôvodných skupín. Tieto procesy zmenili demografickú a jazykovú mapu regiónu.
Jazyková a kultúrna rozmanitosť Khoisanových skupín je veľká. Termín "Khoisan" často slúžil ako zhŕňajúce označenie pre niekoľko rôznych jazykových rodín, ktoré sú navzájom niekedy veľmi odlišné, hoci zdieľajú niektoré charakteristické znaky, najmä používanie klikových (klikatých) súhlások. Táto vysoká diverzita — výrazné rozdiely v štruktúre a slovnej zásobe medzi susednými jazykmi — svedčí o dlhoročnom osídlení a lokálnej jazykovej koevolúcii v regióne. Mnohé sanské a khoikhoiské jazyky sú dnes ohrozené, s malým počtom aktívnych rodených hovoriacich, a prebiehajú snahy o ich dokumentáciu a revitalizáciu.
Khoisan kultúry sú známe aj svojím bohatým kultúrnym dedičstvom: skalné maľby a rytiny (rock art), hudobné a tanečné tradície, rituály liečenia a trancové tance u Sanov, špecifické techniky lovu (napríklad pasce a jedovaté strely) a hlboké vedomosti o miestnej flóre a faune. Tieto kultúrne prvky sú dôležité pre chápanie dlhodobej prítomnosti týchto skupín v krajine aj pre ich práva na územie a zdroje v súčasnosti.
Charles Darwin sa v knihe The Descent of Man (Vznik človeka) (prvé vydanie 1871) zaoberal viacerými morfologickými rozdielmi medzi ľudskými skupinami a zmienil aj fenomén steatopygie u niektorých žien z oblasti (hromadenie tukového tkaniva na zadku). Darwin predložil hypotézu, že takéto znaky mohli mať súvis so pohlavným výberom, pričom poznamenal ich výraznosť v niektorých populáciách. Dnes sú takéto pozorovania hodnotené v širšom kontexte biologickej variability, kultúrnych interpretácií a historického výskumu.
Genetické štúdie priniesli dôležité poznatky o miestnom i globálnom pôvode ľudských populácií. V 90. rokoch 20. storočia a neskôr sa ukázalo, že u niektorých sanských mužov sú na chromozóme Y prítomné unikátne alely a hlboké línie, odlišné od väčšiny ostatných svetových populácií. Keďže testy DNA založené na variáciách Y-chromozómu a mitochondriálnej DNA menia pomerne pomaly, používajú sa na odhadovanie časov oddelenia populácií. Niektoré analýzy naznačujú, že populácie s koreňmi v oblasti Khoisan mohli patriť k jedným z najstarších rozvetvení medzi populáciami moderných ľudí, s predpokladanými oddeleniami v desiatkach tisíc rokov (v prácach sú často uvádzané odhady približne 60 000–90 000 rokov alebo aj staršie v závislosti od metódy a vzorkovania), hoci presné čísla závisia od metód datovania a interpretácie genetických údajov.
Súčasné výzvy pre San a Khoikhoi zahŕňajú marginalizáciu, stratu tradičných lovisk a pastvín, obmedzený prístup k zdrojom, nízku socioekonomickú integráciu a ohrozenie jazykov. Zároveň existujú iniciatívy na zachovanie kultúrneho dedičstva — projekty dokumentácie jazykov, programy zamerané na práva pôvodných obyvateľov, úsilia o zabezpečenie prístupu k tradičným územiam a komunitné projekty udržateľného rozvoja. Ochrana práv a uznanie historickej prítomnosti Khoisanových spoločenstiev sú kľúčové pre ich budúcnosť a pre zachovanie výraznej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti tejto časti Afriky.
