KNIL: Kráľovská holandsko‑východoindická armáda v Indonézii (1800–1949)
KNIL: Dejiny kráľovskej holandsko‑východoindickej armády v Indonézii (1800–1949) — konflikty, koloniálna správa a cesta k nezávislosti.
KNIL je skratka pre holandskú armádu. Táto armáda sa nachádzala na území dnešnej Indonézie. Oficiálny názov je Koninklijk Nederlandsch-Indisch Leger (Kráľovská holandsko-východoindická armáda)
Indonézia bola holandskou kolóniou od roku 1800 do roku 1949. Vtedy sa nazývala Nederlandsch Indië (Holandská východná India). Pracovná skupina KNIL tam bola vyslaná na udržiavanie poriadku.
Keď Indonézia v roku 1945 vyhlásila nezávislosť, Holanďania viedli vojnu o udržanie kolónie. Túto vojnu vyhrali Indonézania. V roku 1949 holandská vláda akceptovala nezávislosť Indonézie a KNIL prestala existovať.
Vznik a postavenie
KNIL vznikol v priebehu 19. storočia ako samostatná koloniálna armáda, oddelená od metropolitnej holandskej armády. Jej úlohou bolo zabezpečovať vojenskú prítomnosť, potláčať povstania, rozširovať a udržiavať kontrolu Holandskej východnej Indie a chrániť koloniálne záujmy. Ako profesionálna sila kombinovala európskych dôstojníkov a vojakov so silným zastúpením miestnych a regionálnych zložiek.
Zloženie a nábor
KNIL nebol tvorený len európskymi vojakmi. Jeho jadro tvorili:
- európski dôstojníci a profesionálni vojaci (z Holandska, často aj z iných európskych krajín),
- Indo‑Európania (tzv. Indo alebo Euraziati),
- mnohí domorodí vojaci z rôznych oblastí: Ambonci a iné obyvateľstvo Molúk, Jávcovia, Sumatrania a ďalší regionálni regrúti.
Hlavné operácie a konflikty
Počas 19. a začiatkom 20. storočia KNIL zohral kľúčovú úlohu pri rozširovaní koloniálnej kontroly. Medzi väčšie konflikty patria dlhé kampane proti miestnym odbojom, najznámejšie sú napríklad rozsiahle boje v Acehu (Acehská vojna) a ďalšie vojenské operácie na Jáve, Sumatre a v súostroví Molúk. KNIL zabezpečoval aj takzvané „pokojné“ prechody – výstavbu ciest, železníc a prístavov pod koloniálnou správou.
Druhá svetová vojna
V rokoch 1941–1942 KNIL čelil japonskej invázii do Holandskej východnej Indie. Vojenské sily boli prekvapené a väčšina bojov skončila porážkou a kapituláciou proti japonským jednotkám. Mnohí príslušníci KNIL boli zajatí alebo internovaní. Japonská okupácia (1942–1945) zmenila mocenskú situáciu a oslabila holandskú kontrolu nad územiom.
Obdobie po vojne a dekolonizácia
Po japonskej kapitulácii v roku 1945 sa Holandsko pokúsilo obnoviť svoju koloniálnu správu. KNIL bol znovu organizovaný a dočasne používal britské a austrálske sily pri prevzatí poriadku na webe. Vyhlásenie indonézskej nezávislosti 17. augusta 1945 vyústilo do série konfliktov známych v holandskej terminológii ako „politionele acties“ (policajné akcie) v rokoch 1947 a 1948. Boje medzi holandskými silami (vrátane KNIL) a indonézskymi nacionalistami pokračovali až do medzinárodného tlaku a rokovaní, ktoré viedli k uznaniu suverenity Indonézie koncom roku 1949.
Zrušenie KNIL a následky
Formálne postavenie KNIL sa postupne rušilo po uznaní nezávislosti. Hoci Holandsko v decembri 1949 akceptovalo indonézsku suverenitu, administratívne a vojenské otázky sa riešili ešte ďalej — KNIL bol nakoniec zrušený v rokoch 1950 (formálne ukončenie služieb a presuny personálu prebehli v tomto období). Výsledkom bolo, že tisíce bývalých príslušníkov KNIL — predovšetkým Molučania (Ambonci) a Indo‑Európania — boli presídlení do Holandska alebo prešli do služieb Holandskej armády či do Nizozemskej Nové Guiney (ktorá ostala pod holandskou správou dlhšie).
Dedičstvo a pamäť
KNIL zostáva kontroverzným symbolom holandskej koloniálnej moci. Pamäť na KNIL žije nielen v historických štúdiách, ale aj medzi potomkami jeho vojakov v Holandsku a Indonezii. Osudy Molučanov, ktorí boli verní Holandsku a neskôr žili v emigrácii, sú dôležitou súčasťou tohto dedičstva. V Holandsku i Indonézii sa téma KNIL objavuje v diskusiách o koloniálnej minulosti, dekolonizácii a sociálnych dôsledkoch presunov obyvateľstva po skončení koloniálnych konfliktov.
Pre lepšie pochopenie obdobia sú dôležité širšie historické zdroje, ktoré skúmajú nielen vojenské operácie KNIL, ale aj jeho vplyv na civilné obyvateľstvo, správu a vývoj indonézskeho národného hnutia.
Prehľadať