Prejsť na obsah
Domov

Kórejský prieliv (Daehan Haehyeop)

Úžina medzi Kóreou a Japonskom spájajúca Východočínske more s Japonským morom. Geografia, prúdy, hospodársky a historický význam, členenie na kanály a ekologické aspekty.

Kórejský prieliv je morská úžina medzi Kórejským polostrovom a japonskými ostrovmi, v kórejčine známa ako 대한해협 (Daehan Haehyeop) a často sa uvádza aj pod názvom Cušimský prieliv. Leží medzi Japonskom a Južnou Kóreou a spája dve väčšie morského oblasti. V centre prielivu sa nachádza ostrov Cušima, ktorý prirodzene rozdeľuje vodnú cestu na dve hlavné časti.

Galéria obrázkov

4 Obrázky

Geografia a rozdelenie

Prieliv tvorí prechod medzi Východočínskym morom a Japonským morom, pričom sa nachádza v severozápadnej časti Tichého oceánu. Trasa vody obchádza ostrov Cušima a tým vznikajú dve kanálové časti: západný, úzkejší pás medzi Koreou a Cušimou, a východný, širší priechod medzi Cušimou a ostrovom Kjúšu. Tieto kanály sa líšia hĺbkou, tvarom dna a intenzitou prúdov.

Hydrológia a prúdy

Prieliv prechádza teplý morsky prúd, známy ako Tsushima prúd, ktorý je vetvou väčšieho Kurošio prúdu. Tento prúd prináša teplejšiu a slanšiu vodu do Japonského mora, ovplyvňuje podnebie pobrežia, morskú biodiverzitu a rybolov. Zmena sily prúdu a prílivové vplyvy vytvárajú zložité lokálne podmienky vhodné pre niektoré druhy rýb, ale aj náročné pre námornú navigáciu.

Historický a hospodársky význam

Kórejský prieliv bol dejiskom významných námorných udalostí, najznámejšou je bitka pri Cušime z roku 1905 počas rusko-japonskej vojny, ktorá ovplyvnila rovnováhu moci v regiónu. Dnes má prieliv veľký hospodársky význam: je kľúčovou námornou trasou medzi juhovýchodnou Áziou, Kóreou a Japonskom, zabezpečuje prepravné trasy pre obchod a ležiace priľahlé prístavy využívajú intenzívny rybolov a prístavné služby. Pravidelné trajektové linky a nákladná doprava spájajú pobrežia oboch krajín.

Ekologické a právne otázky

Prieliv je biologicky bohatý, pretože teplé prúdy podporujú bohatú potravovú sieť. Zároveň sú tu výzvy: nadmerný rybolov, znečistenie z lodej dopravy a ekologické dopady klimatických zmien. V súvislosti s hranicami a ekonomickými zónami sa v minulosti riešili otázky prístupu k rybolovu a vyznačovania námorných hraníc, ktoré riešia bilaterálne dohody medzi susediacimi štátmi.

  • Hlavné črty: úzke prechody, ostrov Cušima rozdeľuje prieliv.
  • Prúdy: Tsushima (vetva Kurošio) ovplyvňuje podnebie a biológiu.
  • Význam: strategická námorná trasa a bohatá rybolovná oblasť.

Pre ďalšie informácie o menách, polohe a špecifikách môžete skontrolovať oficiálne zdroje a mapy: kórejsky názov 대한해협, alternatívne označenia ako Cušimský prieliv, a všeobecné geografické odkazy na Japonsko, Južnú Kóreu, ostrov Cušima a ostrov Kjúšu. Termíny ako úžina, Východočínské more, Japonské more a Tichý oceán pomôžu pri orientácii v širšom oceánografickom kontexte.

Geografia

Severné pobrežie prielivu je južným pobrežím Kórejského polostrova. V závislosti od použitia môže južné pobrežie prielivu znamenať západné pobrežie Cušimy alebo môže znamenať západné pobrežie Kjúšú a Honšú.

Úžina je široká približne 200 km a hlboká v priemere 90 až 100 m. []

Západný kanál je hlbší (až 227 metrov) a užší ako východný kanál. []

Teplý prúd (Tsushima-kairyū) tečie cez priamy prúd z juhu na sever.

Súvisiace stránky

Súvisiace články

Autor

AlegsaOnline.com Kórejský prieliv (Daehan Haehyeop)

URL: https://sk.alegsaonline.com/art/54268

Zdieľať

Zdroje