Kórejská demilitarizovaná zóna (kórejsky: 한반도 비무장지대) je pás zeme, ktorý sa tiahne naprieč Kórejským polostrovom a slúži ako nárazníková zóna medzi Severnou a Južnou Kóreou. DMZ rozdeľuje polostrov takmer na polovicu a pretína 38. rovnobežku. Západný koniec DMZ sa nachádza južne od tejto rovnobežky a východný koniec severne od nej. Pás má dĺžku približne 250 km a šírku okolo 4 km a je považovaný za jednu z najmilitarizovanejších hraníc na svete. Hranica medzi oboma Kóreami vo vode, v oblasti Žltého mora a pozdĺž jeho pobrežia, je známa ako severná hraničná čiara (Northern Limit Line) a obe strany tejto čiary sú prísne strážené.

Vznik a história

DMZ vznikla na základe prímeria, ktoré ukončilo aktívne boje počas Kórejskej vojny. Prímerie bolo podpísané 27. júla 1953 medzi Veliteľstvom Spojených národov (UN Command), Severnou Kóreou a Čínskou ľudovou dobrovoľníckou armádou; Južná Kórea podpísaniu prímeria nepristúpila. Armistíc stanovil tzv. Military Demarcation Line (MDL) — čiaru, ktorá prechádza stredom DMZ a označuje de facto hranicu medzi oboma štátmi. Aj keď prímerie zastavilo boje, nikdy nebol podpísaný oficiálny mierový dohovor, takže technicky sú obe Kórey stále v stave prímeria.

Významné miesta a incidencie

  • Joint Security Area (JSA) / Panmundžom: miesto, kde sa uskutočňujú diplomatické rokovania a kde sa vojaci oboch strán postávajú priamo oproti sebe. V JSA sa nachádzajú charakteristické modré budovy, ktoré stoja priamo na MDL.
  • Tunely: počas rokov sa pod DMZ našlo niekoľko tajných tunelov, ktoré boli vyhĺbené zo severu s cieľom infiltračných operácií do juhokórejskej časti. K najznámejším patria štyri oficiálne objavené tunely.
  • Vzájomné incidenty: DMZ a príbuzné námorné čiary boli miestom viacerých ozbrojených stretov, sabotáží a incidentov (napríklad osudné udalosti 1976 – tzv. axe murder incident, alebo námorné a ostreľovacie incidenty v 21. storočí). Takéto udalosti podčiarkujú, že napriek názvu je pás v praxi silne opevnený.

Bezpečnosť a vojenská prítomnosť

DMZ je preplnená opevneniami, zákopmi, pozorovacími stanovišťami, minovými poľami a plotmi. Oba štáty udržiavajú pri hranici veľké kontingenty vojakov a ťažkú techniku v krátkej vzdialenosti od pásu. MDL, ktorá pretína DMZ, je miestom, kde sú na niektorých miestach vojaci doslova tvárou v tvár.

Ekológia a prírodný význam

Paradoxne, obmedzený ľudský zásah v pásme DMZ vytvoril akýsi „inkubátor“ pre divú prírodu. Na území sa zachovali ekosystémy, ktoré sú v iných častiach Kórey rozrušené urbanizáciou a poľnohospodárskou činnosťou. V DMZ žijú rôzne druhy vtáctva (vrátane migrujúcich druhov), vodné vtáctvo a ďalšie živočíchy; vedecké tímy opisujú oblasť ako dôležitú pre biodiverzitu polostrova. Existujú iniciatívy a návrhy na vytvorenie trvalo chránených území alebo „Kórejského parku mieru“, ktoré by využili ekologickú hodnotu DMZ v prospech zachovania prírody a mieru.

Turistika a návštevy

Z juhokórejskej strany sú organizované obmedzené turistické zájazdy do niektorých častí DMZ. Najznámejšie body pre návštevy zahŕňajú Third Tunnel (tretí tunel), vyhliadky na DMZ, Imjingak Park a JSA (Panmundžom). Vstup do JSA a niektorých zón je prísne regulovaný, vyžaduje si rezervácie, identifikáciu (napr. pas) a dodržiavanie prísnych pravidiel správania. Severokórejská strana občas umožňuje návštevy JSA a Panmundžomu pri oficiálnych stretnutiach alebo na zvláštnych podmienkach.

Súčasný význam

DMZ zostáva symbolom rozdelenia Kórey i zároveň potenciálom pre budúci dialóg a zmierenie. Hoci pás slúži doteraz ako vojenský a politický „pečiatkový“ symbol Studenej vojny, jeho ekologická hodnota a miesto v medzinárodnej politike robia z DMZ tému, ktorá presahuje miestne hranice — v otázkach bezpečnosti, ľudských osudov i ochrany prírody.

Rýchle fakty: dĺžka ~250 km; šírka ~4 km; vznik: prímerie 27. 7. 1953; MDL prechádza stredom pásu; JSA (Panmundžom) je miesto rokovaní; obmedzené turistické vstupy zo strany Južnej Kórey.