Južná Afrika má jedenásť úradných jazykov. Sú to afrikánčina, angličtina, ndebele, severné sotho, sotho, swazi, tswana, tsonga, venda, xhosa a zulu. Väčšina Juhoafričanov (viac ako 99 %) uvádza niektorý z týchto jazykov ako svoje materinským jazykom a mnohí hovoria súčasne viacerými jazykmi. Pred rokom 1994 bola oficiálna politická a administratívna prax orientovaná hlavne na angličtinu a afrikánčinu, ktoré boli v tom čase jediné úradné jazyky.
Úradné názvy v ústave
V anglickej verzii juhoafrickej ústavy sú domáce jazyky uvedené pod ich menami v príslušných jazykoch. Jazyk zulu sa v ústave označuje ako isiZulu, jazyk xhosa sa ako isiXhosa, ďalej sú uvedené afrikánčina (afrikánčina), Sepedi (severné Sotho), Setswana (tswana), angličtina (angličtina), Sesotho (južné Sotho), Xitsonga (Tsonga), Siswati (Swati), Tshivenda (Venda) a isiNdebele (južné Ndebele). Ústava pritom zdôrazňuje zásadu podpory viacjazyčnosti a rozvoja jazykov, ktoré boli historicky marginalizované.
Názvy a spory ohľadom severného sotho
V praxi sa názvy niektorých jazykov líšia — napríklad v Južnej Afrike sa južná ndebelčina zvyčajne označuje jednoducho ako ndebelčina, pretože väčšina hovoriacich severnou ndebelčinou žije v Zimbabwe. Vo verzii ústavy z roku 1993 sa severné Sotho uvádzalo ako Sesotho sa Leboa, v texte z roku 1996 sa používa názov Sepedi. Rôzne štátne a verejné inštitúcie preto občas používajú rôzne pomenovania pre ten istý jazyk.
Praktické používanie — vláda, obchod, médiá
Hlavným pracovným jazykom centrálnej vlády a administratívy zostáva v praxi angličtina, hoci ústava ustanovuje rovnosť všetkých 11 úradných jazykov. Afrikaans a angličtina sú dôležité v oblasti obchode, financií a médií; mnoho vzdelávacích, obchodných a právnych dokumentov sa tvorí najmä v angličtine. Často sú však zabezpečené služby v miestnom úradnom jazyku na provinčnej alebo komunálnej úrovni, a sú dostupné tlmočnícke služby v súdnych konaniach a pri komunikácii s úradmi.
Geografické rozšírenie a počty hovoriacich
Rozloženie jazykov v Južnej Afrike je silne regionálne: napríklad zulu je dominantné v provincii KwaZulu‑Natal, xhosa má veľa hovoriacich v Eastern Cape a v častiach Western Cape, afrikánčina, sa sústreďuje v západných a severozápadných častiach (Western a Northern Cape, časti Free State), severné sotho, venda a tsonga sú rozšírené v Limpopo a častiach Mpumalanga, tswana v North West a juhozápadnom Gautengu, swazi východne pri hraniciach s Eswatini a južné ndebele v provinciách Mpumalanga a Gauteng. Podľa sčítania obyvateľstva (posledné väčšie sčítanie) tvoria % podiely hovoriacich jednotlivých jazykov približné poradie: zulu, xhosa, afrikánčina, angličtina, Sepedi, tswana, sesotho, tsonga, swazi, venda a ndebele — pri čom niektoré z týchto jazykov majú viac ako desať percent populace a iné menšie regionálne komunity.
Jazyková rodina a klasifikácia
Dva z úradných jazykov sú západogermánske jazyky (angličtina a afrikánčina). Ďalších deväť sú jazyky bantu. Štyri z týchto jazykov patria do rodiny Nguni (Zulu, Xhosa, Swati, Ndebele). Tri z jazykov Bantu sú sotho‑tswanské jazyky (severné sotho, južné sotho, tswana). Tsonga patrí do skupiny Tswa‑Ronga a Venda má vlastné jazykové väzby v oblasti severovýchodnej Južnej Afriky.
Vzdelávanie, médiá a výzvy
Školský systém umožňuje používateľom zvoliť si jazyk vyučovania v počiatočných ročníkoch podľa miestnych možností, no v praxi tlak na angličtinu vedie k častému prechodu na angličtinu ako dominantný jazyk vyššieho vzdelávania a pracovnej sféry. Mediálny priestor je čiastočne viacjazyčný — existujú rozhlasové a televízne programy vo všetkých úradných jazykoch, rovnako rastie aj knižná a odborná terminologická práca v mnohých jazykoch. Hlavné výzvy sú nerovnomerné zdroje pre rozvoj menších jazykov, potreba terminológií pre moderné odbory a postupná jazyková shift smerom k angličtine v mestských oblastiach.
Posunkový jazyk
Okrem úradných jazykov existuje v Južnej Afrike aj juhoafrický posunkový jazyk (South African Sign Language), ktorý používajú komunity nepočujúcich. Jeho spoločenské a právne postavenie sa v posledných rokoch zintenzívnilo a prebiehajú iniciatívy na posilnenie jeho podpory, štandardizácie a širšieho uznania v praxi verejných služieb a vzdelávania.
V súhrne: Južná Afrika má unikátne viacjazyčné prostredie so silným regionálnym rozdelením jazykov, právnou rovnosťou 11 úradných jazykov a pokračujúcimi snahami o rovnomerný rozvoj jazykových práv, vzdelávania a médií pre všetky jazykové komunity.
