Lise Meitnerová (7. novembra 1878, Viedeň - 27. októbra 1968, Cambridge) bola rakúsko-švédska fyzička, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri objave jadrového štiepenia. Doktorát z fyziky získala na Viedenskej univerzite v roku 1906 a počas celej kariéry sa venovala základnému výskumu v atómovej fyzike a žiarení.
Od roku 1907 Meitnerová úzko spolupracovala s chemikom Otto Hahn; ich spolupráca trvala desiatky rokov a kombinovala experimentálne výsledky Hahna a jeho kolegov s teoretickými interpretáciami Meitnerovej. V roku 1938–1939, po experimentoch Fritza Strassmanna, Meitner spolu s Otto Frischom vysvetlili fyzikálny mechanizmus štiepenia jadra a prvýkrát použili anglický termín „fission“. Na základe jednoduchého modelu a vzťahu E = mc2 ukázali, prečo pri štiepení uvoľní obrovské množstvo energie.
Meitnerová bola pôvodom židovského pôvodu, neskôr konvertovala na luteránstvo. V dôsledku nárastu perzekúcií nacistického režimu v Nemecku v roku 1938 musela opustiť Berlín a usadiť sa vo Švédsku; neskôr žila a pracovala aj vo Veľkej Británii. Počas prvej svetovej vojny sa v roku 1914 dobrovoľne prihlásila ako röntgenová technička a pomáhala pri liečbe zranených — táto skúsenosť posilnila jej praktické i humanistické cítenie.
V období medzi vojnami sa Meitnerová intenzívne venovala skúmaniu žiarenia a rádioaktívnych prvkov, vrátane práce súvisiacej s uránom. Práve jej a Hahnovy výsledky viedli k objavu štiepenia, ktoré neskôr poskytlo fyzikálny základ pre vývoj atómových zbraní. Sama Meitnerová sa však odmietala podieľať na vojenských projektoch a bola jasnou zástankyňou mierového využitia jadrovej energie.
Počas a po druhej svetovej vojne vyvolalo veľkú polemiku to, že Nobelovu cenu za chémiu za objav jadrového štiepenia v roku 1944 získal iba Otto Hahn (Nobelovu cenu za chémiu,) — Meitnerová nebola prizvaná medzi laureátov. Mnohí historici v tom vidia výsledok kombinácie jej exilu, genderovej diskriminácie a zložitých okolností vojnového obdobia.
Jej vedecké zásluhy boli však postupne uznávané: prvok Meitnerium (Mt, element 109) bol pomenovaný po nej a vedecká obec jej venovala množstvo ocenení a poct. Objavy, ktorých bola súčasťou, mali následne dosah aj na vojenské použitie — bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki technicky vychádzali z rovnakých fyzikálnych princípov štiepenia — avšak Meitnerová osobne na vývoji zbraní nepracovala a ich použitie hlboko odsudzovala.
Lise Meitnerová zomrela v roku 1968 v Cambridge a zostáva považovaná za jednu z najvýznamnejších žien vo fyzike 20. storočia: priekopníčku v jadrovej fyzike, ktorá kombinovala experimentálny nadhľad s teoretickými schopnosťami a ktorá svoj život venovala vede a etickému postoju k jej dôsledkom.
