Acanthocephala (ostnatohlavce) – parazitické červy s tŕnistou hlavou
Acanthocephala (ostnatohlavce) – parazitické červy s tŕnistou hlavou: pozrite sa na ich stavbu, zložité životné cykly a vplyv na hostiteľov (ryby, vtáky, cicavce).
Acanthocephala (grécky akanthos, tŕň + kephale, hlava) sú skupina parazitických červov známa tiež ako acanthocephales alebo ostnatohlavce (doslovne „červy s tŕnistou hlavou“). Sú charakteristické vystreľujúcim chobotom (proboscis), vyzbrojeným radmi tŕňov, ktorými si prichytávajú a často aj prepichujú stenu čreva svojho definitívneho hostiteľa. Ostnatohlavce nemajú vyvinuté črevá a prijímajú živiny priamo cez povrch tela (tegument), ktorý je syncytiálny a prispôsobený absorpcii.
Morfológia
Morfologicky sú ostnatohlavce relatívne jednoduché, no vysoko špecializované. Základné časti tela zahŕňajú:
- proboscis (chobot) s háčikmi/tŕňmi a mechanizmom na jeho vystreľovanie a zasunutie späť do receptákula;
- receptákulum proboscisu, krk a valcovité telo (trup);
- lemnisci – vákuolovité útvary spojené s osmoreguláciou a mechanikou proboscisu;
- tegument bez tráviaceho traktu (živiny sa absorbujú priamo cez povrch);
- pohlavné orgány – ostnatohlavce sú väčšinou gonochoristické (samostatné jedince samcovia a samice), často s výrazným pohlavným dimorfizmom (samice väčšie).
Samce často disponujú tzv. „cementovými žliazkami“, ktoré po kopulácii uzatvárajú ženskú genitálnu otvoru, čo bráni ďalším samcom v oplodnení.
Životný cyklus
Ostnatohlavce majú nepriamy, viacstadiózový životný cyklus zahŕňajúci aspoň jedného medzihostiteľa (väčšinou bezstavovce). Typický cyklus:
- dospelý jedinec v čreve definitívneho hostiteľa vytvára vajíčka vylučované do prostredia s výkalmi;
- vajíčka sú pozreté medzihostiteľom (často kôrovcami ako napr. gammaridmi alebo iným hmyzom); v ňom sa vyvíjajú larválne štádiá (acanthor → acanthella → cystacanth);
- cystacanth je infekčné štádium pre definitívneho hostiteľa – keď je medzihostiteľ skonzumovaný, larva sa vyvíja v tráviacom trakte definitívneho hostiteľa (často ryby, ale aj obojživelníky, vtáky či cicavce), kde dospeje a začne produkovať vajíčka.
Niekedy sa v cykle vyskytujú aj paraténické (prechodné) hostiteľské druhy, ktoré nepodporujú ďalší vývoj parazita, ale môžu šíriť infekčné štádiá ďalej potravným reťazcom.
Fylogénia a taxonómia
Historicky boli Acanthocephala považované za samostatný fylóm. Moderné molekulárne štúdie, vrátane analýz genómu, však ukazujú, že sú úzko príbuzné rotifom a často sa spolu s nimi zaraďujú do skupiny Syndermata. Inými slovami, ostnatohlavce sú pravdepodobne odvodenou skupinou príbuznou voľne žijúcim rotiférom — výsledky týchto štúdií sú príkladom využitia molekulárnej fylogenetiky pri prehodnocovaní tradičnej systematiky. V budúcnosti môžu byť ostnatohlavce taxonomicky zaradené ako podfylum alebo trieda pod širším pojmom Rotifera/Syndermata.
Patogenéza a význam
Prichytenie proboscisom k sliznici tráviaceho traktu môže viesť k mechanickému poškodeniu: erózii, zápalu, hemoragii a v ťažkých infekciách až k prierazom vstrebávania tkaniva. U hospodárskych rýb môžu ťažké infekcie znižovať zdravotný stav a spôsobovať ekonomické straty v akvakultúre. Niektoré druhy dokážu modifikovať správanie medzihostiteľa (napr. zmeny pohybu alebo pozície v stĺpci vody), čím zvyšujú pravdepodobnosť, že bude medzihostiteľ skonzumovaný definitívnym hostiteľom.
Ľudské infekcie sú vzácne, ale známé – zvyčajne po konzumácii surových alebo nedostatočne tepelne upravených rýb či kôrovcov. Diagnostika sa robí identifikáciou vajíčok vo výkaloch alebo zistením dospelých jedincov pri endoskopii či pitve. Prevencia spočíva v dôkladnom tepelnom spracovaní potravy a kontrole medzihostiteľov v prostredí chovu rýb.
Druhové bohatstvo a rozšírenie
Ostnatohlavce majú celosvetové rozšírenie a opisuje sa približne 1150 druhov, žijúcich v sladkovodnom, morském i suchozemskom prostredí v závislosti od dostupnosti hostiteľov. Niektoré skupiny sú špecializované na konkrétne taxonomické skupiny hostiteľov, iné majú širší rozsah hostiteľov.
Pre vedcov sú acanthocephali zaujímaví ako modely co-evolúcie hostiteľ–parazit, adaptácií na parazitizmus a štúdia invazívnych vplyvov na populácie hostiteľov. Vďaka jedinečnej morfológii a životnému cyklu zostávajú dôležitou témou v parazitológii a ekologickej biológii.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo sú to akantocefaly?
Odpoveď: Acanthocephala je skupina parazitických červov, ktoré sú modifikovanými chvostoskokmi.
Otázka: Prečo sa niekedy nazývajú tŕňohlavce alebo tŕňohlavce?
Odpoveď: Niekedy sa nazývajú tŕňové červy alebo červy s tŕňovou hlavou, pretože majú chobot vyzbrojený tŕňmi, ktorými prepichujú a držia stenu čreva hostiteľa.
Otázka: Ako akantocefalky absorbujú živiny?
Odpoveď: Akantocefalány nemajú črevá a živiny prijímajú priamo z čriev hostiteľa.
Otázka: Aké druhy hostiteľov majú Acanthocephalans vo svojom životnom cykle?
Odpoveď: Acanthocephalans majú zložité životné cykly s rôznymi hostiteľmi vrátane bezstavovcov, rýb, obojživelníkov, vtákov a cicavcov.
Otázka: Koľko druhov Acanthocephala bolo opísaných?
Odpoveď: Bolo opísaných približne 1150 druhov Acanthocephala.
Otázka: Čo ukázali nedávne analýzy genómu Acanthocephala?
Odpoveď: Nedávna analýza genómu ukázala, že Acanthocephala sú úzko príbuzné rotifom, čo naznačuje, že všetky parazity sú odvodené od voľne žijúcich foriem.
Otázka: Do akého taxonomického radu budú v budúcnosti pravdepodobne zaradené tŕňovce?
Odpoveď: Vo vhodnom čase budú ostnatohlavé červy pravdepodobne zaradené do taxonomického radu nižšieho ako fylium, napríklad do podtypu alebo triedy.
Prehľadať