Marie Émilie Thérèse de Joly, „Mademoiselle de Choin“ (2. augusta 1670 – apríl 1732) bola francúzska šľachtičná nižšieho pôvodu, ktorá sa stala tajnou manželkou Ľudovíta Francúzskeho, "veľkovezíra". Pretože pochádzala z nižšej šľachte, ich zväzok nikdy nebol oficiálne oznámený ani verejne potvrdený na kráľovskom dvore.
Život na dvore a tajný sobáš
Marie Émilie bola predstavená na dvore ako dvorná dáma vdovy princeznej o Conti, ktorá bola zároveň blízka svojmu nevlastnému bratovi Ľudovítovi Francúzskemu, dauphinovi Francúzska, "Le Grand Dauphin". Po smrti prvej oficiálnej manželky dauphina, Mária Anna Viktória Bavorská, ktorá zomrela v 1690 a zanechala mu troch synov, sa vzťah medzi Marie Émilie a dauphinom prehĺbil.
Existujú dobové zmienky o tom, že tajný sobáš sa pravdepodobne uskutočnil 19. júla 1694. Z dôvodu rozdielu spoločenského postavenia a politických okolností bolo manželstvo udržiavané v prísnej tajnosti – nebolo zápísané do oficiálnych registratúr a nebolo verejne potvrdené kráľovským dvorom. Takéto skryté zväzky boli vtedajšej spoločnosti zriedkavé a často neuznávané, hoci poskytovali osobné záruky partnerom mimo politických a dynastických záväzkov rodiny Bourbonovcov.
Potomok a neskorší život
Po predpokladanom tajnom sobáši porodila Marie Émilie syna; dobové záznamy o dieťati sú strohé, meno dieťaťa sa v dostupných prameňoch neuvádza a je známe len to, že dieťa zomrelo približne dva roky po narodení. Následky tohto údaja zostávajú predmetom historických diskusií, pretože mnohé detaily sú v archívoch buď neúplné, alebo zamlčané.
Po smrti dauphina v roku 1711 sa Marie Émilie stiahla z aktívneho života na dvore a odišla do pokojnejšieho súkromia v Paríža. Zomrela v apríli 1732 a bola pochovaná na cintoríne Saint Paul des Champs v Paríži.
Pamäť a historický význam
Marie Émilie Thérèse de Joly zostáva zaujímavou postavou pre historikov i milovníkov dvorskej histórie z dôvodu svojho postavenia „tajnej manželky“ významného člena kráľovskej rodiny. Prípad dokumentuje prísne spoločenské pravidlá a hierarchiu francúzskeho dvora za vlády Ľudovíta XIV., ako aj to, že osobné vzťahy často prebiehali mimo oficiálnych kanálov, keď politické a rodinné záujmy diktovali verejné uznania a legitimizáciu zväzkov.