Maurícijská republika je ostrovný štát na Maskarénoch. Patrí sem Rodrigues, Agaléga a Svätý Brandon, ako aj Maurícius. V minulosti patrila pod správu európskych krajín Portugalska, Francúzska a Spojeného kráľovstva, ale v súčasnosti je nezávislá.

Jeho hlavným mestom je Port Louis. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2000 mala krajina 1 178 848 obyvateľov. Krajina prosperuje a obchoduje najmä s Južnou Afrikou a Indiou. Ostrov Maurícius bol domovom dodo.

História

Maurícius bol obyčajne neobývaný až do príchodu námorníkov. Prvými Európanmi, ktorí objavili ostrov, boli Portugalci, hoci neustanovili trvalé osídlenie. V 17. storočí ostrov kolonizovali Nížozemci (približne 1638–1710) a pomenovali ho po princovi Mauriciovi. Po nich prišli Francúzi (od začiatku 18. storočia), ktorí rozvinuli plantážnu hospodársku výrobu, najmä cukrovej trstiny. V roku 1810 prevzalo správu Spojené kráľovstvo, ktoré ostrov spravovalo až do vyhlásenia nezávislosti v roku 1968. V roku 1992 sa Maurícius stal republikou so svojou vlastnou hlavou štátu.

Geografia

Maurícius tvorí korálový ostrov s centrálnym vrchovinami a pobrežnými nížinami. Celková rozloha súostrovia je relatívne malá (Maurícius samotný má približne 2 040 km²), no jeho výlučná ekonomická zóna pokrýva rozsiahle územie Indického oceánu. Najvyšším bodom je Piton de la Petite Rivière Noire (828 m). Krajina má tropické, morské podnebie s výrazným obdobím cyklónov v lete (november–apríl) a bohatými koralovými útesmi pozdĺž pobrežia.

Demografia a kultúra

  • Obyvatelia: Počet obyvateľov od roku 2000 stúpol a dnes je to približne okolo 1,2–1,3 milióna (odhady sa líšia podľa roka).
  • Jazyky: Oficiálnym jazykom je angličtina, v praxi sa často používajú francúzština a široko rozšírená maurícijská kreolčina.
  • Etnické zloženie: populácia je zmesou potomkov indických prisťahovalcov, Afričanov, čínskych prisťahovalcov a potomkov európskych osadníkov. Táto rôznorodosť sa odráža v kultúre, kuchyni a náboženských sviatkoch (hinduistické, kresťanské, moslimské a ďalšie spoločenstvá).

Hospodárstvo

Historicky bola ekonomika závislá na pestovaní cukrovej trstiny. Od 80. a 90. rokov 20. storočia sa však diverzifikovala: dôležitú úlohu zohrávajú turistika, textilný priemysel, finančné služby, informačné technológie a spracovanie potravín. Maurícius má relatívne stabilnú ekonomiku a pomerne vysoký HDP na obyvateľa v porovnaní s väčšinou afrických štátov. Hlavné obchodné vzťahy má s krajinami ako Južná Afrika a India, ale aj s Európou a ASEAN regiónom.

Príroda, biodiverzita a ochrana

Maurícius je známy svojou endemickou flórou a faunou; na ostrove sa však mnoho druhov vyhynulo, najznámejším príkladom je dodo. Dnes existujú snahy o ochranu zostávajúcich druhov a ekosystémov—napríklad Black River Gorges National Park a viaceré rezervácie koralových útesov. Krajina čelí výzvam spojeným s klimatickou zmenou, eróziou pobrežia a stratou biotopov.

Kultúrne a historické pamiatky

Maurícius má niekoľko miest zapísaných v zozname svetového dedičstva UNESCO, medzi nimi Aapravasi Ghat (pamätník prílevu indentovaných pracujúcich z Indie) a Le Morne Cultural Landscape (miesto úniku otrokov a symbol odporu). Tieto lokality pripomínajú dôležité kapitoly v dejinách ostrova.

Turizmus

Turizmus je kľúčovým odvetvím: návštevníkov lákajú pláže s bielym pieskom, potápanie, vodné športy, golf, pešie túry v horách a bohatá kultúrna ponuka. Inselné letoviská a dobre rozvinutá dopravná infraštruktúra robia z Maurícia obľúbenú destináciu pre medzinárodných turistov.

Správa územia

Maurícius je parlamentná republika s prezidentom (hlavou štátu) a premiérom (hlavou vlády). Ostrov Rodrigues má od roku 2002 určitú autonómiu so svojím vlastným poradným zhromaždením. Odľahlé súostrovia, ako Agaléga a Svätý Brandon (Cargados Carajos), majú špecifické štatúty a sú dôležité predovšetkým z hľadiska rybolovu a námornej strategickej polohy.

Maurícius je príkladom multietnickej spoločnosti, ktorá sa vyvinula z koloniálnych dejín do modernej, ekonomicky diverzifikovanej krajiny so silným postavením v regióne Indického oceánu.