Prejsť na obsah
Domov

Myriapoda — čo sú? Mnohonožky, stonožky, druhy a evolúcia

Objavte Myriapodu: prehľad mnohonôžiek a stonožiek, druhy, fascinujúca evolúcia a zaujímavosti o rekordných počtoch nôh.

Myriapoda je podtyp článkonožcov. Patria sem mnohonôžky, stonožky a iné skupiny drobných článkonožcov. Skupina má približne 13 000 opísaných druhov, z ktorých všetky sú suchozemské, hoci mnohé žijú v blízkosti vody alebo v vlhkých pôdach. Ich názov naznačuje, že majú veľa nôh. V skutočnosti má jedna z nich viac ako 750 nôh (Illacme plenipes), ale niektoré druhy majú menej ako desať nôh. Počet nôh, tvar tela a spôsob života sa medzi triedami výrazne líšia.

Fosílne nálezy myriapodov siahajú do neskorého silúru, hoci molekulárne dôkazy naznačujú, že sa diverzifikovali v kambriu. Existujú kambrické fosílie, ktoré vyzerajú ako myriapody. Najstaršie dobre zachované pozostatky suchozemských myriapodov (napríklad Pneumodesmus) dokumentujú prítomnosť týchto článkonožcov už pred stovkami miliónov rokov, čo svedčí o ich dôležitej úlohe v pozemskej faune.

Galéria obrázkov

10 Obrázky

Systematika a hlavné skupiny

  • Chilopoda (stonožky) – dravé, so zrejmými forcipulami (modifikované prvé pár nožičiek slúžiace ako jedovité klieštiky).
  • Diplopoda (mnohonôžky) – prevažne bylinožravé alebo saprofágné, každý diplosegment má zvyčajne dva páry nôh.
  • Pauropoda – malé, biele, jemné tvoory žijúce v pôde a humuse, s relatívne malým počtom segmentov.
  • Symphyla – drobné, priehľadné príbuzné, často sa vyskytujú v pôde a môžu poškodzovať korene niektorých rastlín.

Telesná stavba a počet nôh

Myriapody majú podlhovasté telá rozdelené na početné články. Stonožky majú typicky jeden pár nôh na segment a sú rýchli, aktívni predátori. Mnohonôžky majú väčšinou dva páry nôh na diplosegment, čo im dodáva hustejší „pás“ nôh a pomalšiu, nafúknutú chôdzu. Veľkosť sa pohybuje od niekoľkých milimetrov u najmenších druhov až po desiatky centimetrov u niektorých tropických druhov (napr. africké veľké mnohonôžky a veľké druhy stonožiek).

Životný štýl, potrava a obrana

Myriapody obývajú pôdu, opadnuté lístie, pod kamene, v korách stromov, v jaskyniach aj v púštnych mikroprostrediach. Ich hlavné ekologické úlohy sú:

  • rozkladače — mnohonôžky rozkladajú organickú hmotu, prispievajú k obratu živín;
  • predátori — stonožky lovia hmyz, červy a iné drobné bezstavovce;
  • pôdni obyvatelia — pauropody a symphylans sa živia rozkladajúcimi sa zvyškami a mikroorganizmami.

Na obranu používajú rôzne stratégie: mnohonôžky sa často zvinú do kruhu a vylučujú chemické látky (napr. benzochinóny alebo u niektorých i kyselinu kyanovodíkovú) na odpudenie predátorov; stonožky útočia s jedovými kliestikmi a môžu svojím uhryznutím spôsobiť bolesť u človeka (zväčša len lokálne a nie život ohrozujúce).

Reprodukcia a vývoj

Reprodukcia sa líši podľa skupín. Väčšina druhov kladie vajíčka do pôdy alebo pod rastlinný odpad; u niektorých druhov je známa rodičovská starostlivosť (napr. samica mnohonôžky stráži vajíčka). Po vyliahnutí niektoré myriapody pribúdajú segmenty a páry nôh počas ďalšieho rastu (tzv. anamorfóza), zatiaľ čo iné skupiny sa rodia s konečným počtom segmentov. Vývoj prebieha cez viacero liniek v závislosti od triedy a druhu.

Rozšírenie, diverzita a ochrana

Myriapody sú kozmopolitne rozšírené, najväčšia druhová bohatosť je v tropických oblastiach s vlhkými lesmi, kde je množstvo úkrytov a potravy. Mnohé druhy sú však veľmi špecifické k svojim biotopom a ohrozovať ich môže strata prirodzeného prostredia, znečistenie či zmena klímy. Mnohé druhy zostávajú neopísané, čo komplikuje posúdenie ich ohrozenia.

Prečo sú dôležité

Myriapody majú dôležitú úlohu v ekosystémoch: urýchľujú rozklad rastlinného materiálu, ovplyvňujú štruktúru pôdy a slúžia ako potrava pre iné živočíchy. Štúdium ich fosílií a molekulárnych údajov tiež pomáha objasniť skorú evolúciu suchozemských článkonožcov a koloniáciu suchých biotopov na Zemi.

Ak máte záujem o konkrétne skupiny (napr. rozdiely medzi mnohonôžkami a stonožkami) alebo o známe druhy ako Illacme plenipes, napíšte a rozoberieme to podrobnejšie.

Štruktúra

Myriapody majú jeden pár tykadiel a vo väčšine prípadov jednoduché oči. Ústne orgány sa nachádzajú na spodnej strane hlavy, . Hornú peru tvorí "epistóm" a labrum a spodnú peru pár maxíl. Pár čeľustí leží vo vnútri úst. Myriapody dýchajú pomocou spirakúl, ktoré sa pripájajú k tracheálnemu systému podobnému systému hmyzu.

Zatriedenie

Veľa sa diskutuje o tom, ktorá skupina článkonožcov je najbližšie príbuzná Myriapoda. Podľa hypotézy Mandibulata je Myriapoda sesterským taxónom k Pancrustacea, skupine zahŕňajúcej Crustacea a Hexapoda. Podľa hypotézy Atelocerata sú najbližšie Hexapoda, zatiaľ čo podľa hypotézy Paradoxopoda sú najbližšie Chelicerata. Túto poslednú hypotézu síce podporuje len málo morfologických znakov, ale podporuje ju množstvo molekulárnych štúdií.

Existujú štyri triedy živých myriapodov: Chilopoda (stonožky), Diplopoda (mnohonôžky), Pauropoda a Symphyla. Celkovo existuje približne 12 000 žijúcich druhov. Zatiaľ čo každá z týchto skupín myriapodov sa považuje za monofyletickú, vzťahy medzi nimi sú menej isté.

Stonožky

Stonožky patria do triedy Chilopoda. Sú rýchle, dravé a jedovaté, lovia najmä v noci. Existuje približne 3 300 druhov, od drobnej stonožky Nannarup hoffmani (dĺžka menej ako pol palca, cca 12 mm) až po obrovskú Scolopendra gigantea, ktorá môže presiahnuť 30 cm.

Stonožky

Stonožky patria do triedy Diplopoda, kde má väčšina článkov dva páry nôh. Stalo sa tak preto, lebo každý pár telesných segmentov splynul (spojil sa) do jedného celku, čo im dáva dojem, že majú dva páry nôh na segment.

Sú pomalšie ako stonožky a živia sa listovým odpadom a detritom. Bolo opísaných približne 8 000 druhov, čo môže predstavovať menej ako desatinu skutočnej celosvetovej rozmanitosti mnohonôžok. Jeden druh, Illacme plenipes, má najväčší počet nôh zo všetkých živočíchov, až 750. Stonožky majú zvyčajne 36 až 400 nôh. Stonožky sú oveľa kratšie a dokážu sa zvinúť do klbka, podobne ako tabletky.

Symphyla

Na celom svete je známych približne 200 druhov symfylanov. Podobajú sa stonožkám, ale sú menšie a priesvitné. Mnohé z nich žijú ako pôdna infauna, ale niektoré žijú aj stromovo. Mláďatá majú šesť párov nôh, ale počas niekoľkoročného života im pri každom liahnutí pribudne ďalší pár, takže dospelý jedinec má dvanásť párov nôh.

Pauropoda

Pauropoda je ďalšia malá skupina malých myriapodov. Sú zvyčajne dlhé 0,5-2,0 mm a žijú v pôde na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Bolo opísaných viac ako 700 druhov. Predpokladá sa, že sú sesterskou skupinou mnohonôžok a majú chrbtové tergity zrastené cez páry článkov, podobne ako je to u mnohonôžok.

Súvisiace články

Autor

AlegsaOnline.com Myriapoda — čo sú? Mnohonožky, stonožky, druhy a evolúcia

URL: https://sk.alegsaonline.com/art/67990

Zdieľať

Zdroje