Myriapoda je podtyp článkonožcov. Patria sem mnohonôžky, stonožky a iné skupiny drobných článkonožcov. Skupina má približne 13 000 opísaných druhov, z ktorých všetky sú suchozemské, hoci mnohé žijú v blízkosti vody alebo v vlhkých pôdach. Ich názov naznačuje, že majú veľa nôh. V skutočnosti má jedna z nich viac ako 750 nôh (Illacme plenipes), ale niektoré druhy majú menej ako desať nôh. Počet nôh, tvar tela a spôsob života sa medzi triedami výrazne líšia.

Fosílne nálezy myriapodov siahajú do neskorého silúru, hoci molekulárne dôkazy naznačujú, že sa diverzifikovali v kambriu. Existujú kambrické fosílie, ktoré vyzerajú ako myriapody. Najstaršie dobre zachované pozostatky suchozemských myriapodov (napríklad Pneumodesmus) dokumentujú prítomnosť týchto článkonožcov už pred stovkami miliónov rokov, čo svedčí o ich dôležitej úlohe v pozemskej faune.

Systematika a hlavné skupiny

  • Chilopoda (stonožky) – dravé, so zrejmými forcipulami (modifikované prvé pár nožičiek slúžiace ako jedovité klieštiky).
  • Diplopoda (mnohonôžky) – prevažne bylinožravé alebo saprofágné, každý diplosegment má zvyčajne dva páry nôh.
  • Pauropoda – malé, biele, jemné tvoory žijúce v pôde a humuse, s relatívne malým počtom segmentov.
  • Symphyla – drobné, priehľadné príbuzné, často sa vyskytujú v pôde a môžu poškodzovať korene niektorých rastlín.

Telesná stavba a počet nôh

Myriapody majú podlhovasté telá rozdelené na početné články. Stonožky majú typicky jeden pár nôh na segment a sú rýchli, aktívni predátori. Mnohonôžky majú väčšinou dva páry nôh na diplosegment, čo im dodáva hustejší „pás“ nôh a pomalšiu, nafúknutú chôdzu. Veľkosť sa pohybuje od niekoľkých milimetrov u najmenších druhov až po desiatky centimetrov u niektorých tropických druhov (napr. africké veľké mnohonôžky a veľké druhy stonožiek).

Životný štýl, potrava a obrana

Myriapody obývajú pôdu, opadnuté lístie, pod kamene, v korách stromov, v jaskyniach aj v púštnych mikroprostrediach. Ich hlavné ekologické úlohy sú:

  • rozkladače — mnohonôžky rozkladajú organickú hmotu, prispievajú k obratu živín;
  • predátori — stonožky lovia hmyz, červy a iné drobné bezstavovce;
  • pôdni obyvatelia — pauropody a symphylans sa živia rozkladajúcimi sa zvyškami a mikroorganizmami.

Na obranu používajú rôzne stratégie: mnohonôžky sa často zvinú do kruhu a vylučujú chemické látky (napr. benzochinóny alebo u niektorých i kyselinu kyanovodíkovú) na odpudenie predátorov; stonožky útočia s jedovými kliestikmi a môžu svojím uhryznutím spôsobiť bolesť u človeka (zväčša len lokálne a nie život ohrozujúce).

Reprodukcia a vývoj

Reprodukcia sa líši podľa skupín. Väčšina druhov kladie vajíčka do pôdy alebo pod rastlinný odpad; u niektorých druhov je známa rodičovská starostlivosť (napr. samica mnohonôžky stráži vajíčka). Po vyliahnutí niektoré myriapody pribúdajú segmenty a páry nôh počas ďalšieho rastu (tzv. anamorfóza), zatiaľ čo iné skupiny sa rodia s konečným počtom segmentov. Vývoj prebieha cez viacero liniek v závislosti od triedy a druhu.

Rozšírenie, diverzita a ochrana

Myriapody sú kozmopolitne rozšírené, najväčšia druhová bohatosť je v tropických oblastiach s vlhkými lesmi, kde je množstvo úkrytov a potravy. Mnohé druhy sú však veľmi špecifické k svojim biotopom a ohrozovať ich môže strata prirodzeného prostredia, znečistenie či zmena klímy. Mnohé druhy zostávajú neopísané, čo komplikuje posúdenie ich ohrozenia.

Prečo sú dôležité

Myriapody majú dôležitú úlohu v ekosystémoch: urýchľujú rozklad rastlinného materiálu, ovplyvňujú štruktúru pôdy a slúžia ako potrava pre iné živočíchy. Štúdium ich fosílií a molekulárnych údajov tiež pomáha objasniť skorú evolúciu suchozemských článkonožcov a koloniáciu suchých biotopov na Zemi.

Ak máte záujem o konkrétne skupiny (napr. rozdiely medzi mnohonôžkami a stonožkami) alebo o známe druhy ako Illacme plenipes, napíšte a rozoberieme to podrobnejšie.