Pri neurosekrécii nervové bunky vytvárajú, ukladajú a uvoľňujú hormóny.
Hormonálny systém tela je takmer úplne riadený centrálnym nervovým systémom. Zvyčajne to robí tak, že vysiela nervové impulzy po axónoch do žľazy. Niektoré špeciálne nervové bunky však môžu samy vytvárať hormóny a dodávať ich do žliaz, ktoré fungujú ako zásobné orgány. Neuróny neuroendokrinného systému sú veľké; sú to miniatúrne továrne na výrobu sekrečných produktov. Tieto bunky sa nazývajú neurosekrečné bunky a vyrábajú neurohormóny.
Väčšina neurohormónov sa vylučuje z nervových buniek v hypotalame mozgu, ktoré (buď okamžite, alebo po uskladnení) cirkulujú v krvi. Sú podobné normálnym endokrinným bunkám a žľazám, pretože regulujú endokrinné aj neendokrinné bunky.
Neuroendokrinné bunky sa nachádzajú aj v nadobličkách, ktoré sú tesne nad obličkami. Nazývajú sa chromafinné bunky a uvoľňujú adrenalín (adrenalín) a noradrenalín (noradrenalín).
Čo je to neurosekrécia?
Neurosekrécia je proces, pri ktorom špecifické nervové bunky (neuróny) syntetizujú, skladujú a do krvného obehu uvoľňujú signálne molekuly nazývané neurohormóny. Na rozdiel od bežnej synaptickej signalizácie, pri ktorej sa neurotransmitery uvoľňujú do synaptickej štrbiny a pôsobia lokálne, neurohormóny vstupujú priamo do krvného obehu a môžu ovplyvňovať vzdialené tkanivá a orgány.
Neurosekrečné bunky a typy neurohormónov
Neurosekrečné bunky sú často veľké neuróny s rozvinutým systémom endoplazmatického retikula a Golgiho aparátu; syntetizujú peptidové hormóny, ktoré sú zabalené do sekretórnych granúl. Príklady významných neurohormónov a ich pôvodu:
- Hypotalamické neurohormóny — napríklad ADH/vasopresín a oxytocín, ktoré sú syntetizované v hypotalame a uvoľňované do krvného obehu cez zadný lalok hypofýzy (neurohypofýzu). Tieto látky regulujú vodnú bilanciu, kontrakcie maternice a mliečnu ekskréciu.
- Uvoľňovacie a inhibičné faktory — hypotalamické peptidy (napr. CRH, TRH, GnRH, somatostatín a dopamín ako prolaktín-inhibičný faktor), ktoré cez portálny systém ovplyvňujú predný lalok hypofýzy a tak regulujú sekréciu tropných hormónov.
- Katécholamíny z nadobličkovej drene — chromafinné bunky v nadobličkách, ktoré uvoľňujú adrenalín a noradrenalín; tieto pôsobia ako hormóny pri akútnej stresovej reakcii (fight-or-flight).
Mechanizmus uvoľňovania
Neurohormóny sa zvyčajne syntetizujú v telesách neurónov, potom sú balené do sekretórnych granúl a transportované po axónoch do nervových zakončení pomocou axonálnej dopravy. Uvoľňovanie je Ca2+-dependentné a prebieha exocytózou granúl do krvného obehu alebo do hypotalamo-hypofyzárneho portálneho systému. Miesta, kde neuróny uvoľňujú hormóny priamo do krvi (napr. zadný lalok hypofýzy), sa označujú ako neurohemálne orgány.
Funkcie neurosekrécie
- Udržiavanie homeostázy — regulácia telesnej teploty, energetického metabolizmu a vodno-elektrolitovej rovnováhy (napr. vasopresín).
- Riadenie stresovej reakcie — uvoľnenie katecholamínov z nadobličiek a aktivácia osi hypotalamus–hypofýza–nadobličky.
- Reprodukcia a rozmnožovanie — hypotalamické uvoľňovacie hormóny regulujú sekréciu gonadotropínov z predného laloku hypofýzy.
- Sociálne a behaviorálne procesy — oxytocín je dôležitý pri sociálnych väzbách, pôrode a laktácii.
Kde sa nachádzajú neurosekrečné bunky
Najvýznamnejšie populácie sú v hypotalame, ale neuroendokrinné bunky sa nachádzajú aj v iných lokalitách: v hypofýze, v nadobličkách, v tráviacom trakte (enteroendokrinné bunky), v pľúcach a v niektorých nádorových vaskulatúrach (neuroendokrinné nádory).
Klinický význam
- Poruchy ADH — deficit vedie k diabetes insipidus (nadmerné močenie, smäd), nadbytok k SIADH (zadržiavanie vody, hyponatrémia).
- Nádory neuroendokrinného pôvodu — napr. feochromocytóm (z chromafinných buniek) spôsobuje nadprodukciu katecholamínov s hypertenziou, palpitáciami a potením.
- Dysfunkcia hypotalamu alebo hypofýzy môže viesť k širokému spektru endokrinných porúch (poruchy rastu, reprodukcie, metabolizmu).
Zhrnutie
Neurosekrécia predstavuje spojenie medzi nervovým a hormonálnym systémom — neuróny tvoria a uvoľňujú hormóny, ktoré regulujú vzdialené orgány a udržiavajú homeostázu. Porozumenie tomuto procesu je dôležité pre diagnostiku a liečbu mnohých endokrinných a neurologických ochorení.