Definícia

Nostratické jazyky sú hypotetickou jazykovou rodinou, ktorá podľa zástancov hypotézy zahŕňa viaceré dnešné rodiny jazykov žijúcich najmä v Eurázii. Predpokladá sa, že nostratickou rečou sa hovorilo po roztopení ľadovcov, teda v období rozširovania ľudských populácií po Európe a Ázii, ale ešte pred definitívnym rozpadom neskorších rodín na známe samostatné jazyky.

Obsah a aké rodiny sa sem radia

V rôznych verziách hypotézy sa uvádza rôzny rozsah. Zvyčajne sa medzi potenciálnych potomkov nostratickej vetvy zaraďujú napríklad indoeurópske, uralské, altajské a kartvelské jazyky. Niektorí autori rozširujú zostavu aj o drávidské jazyky indického subkontinentu alebo o afroasijské jazyky (pochádzajúce zo severnej Afriky, Afrického rohu, Arabského polostrova a Blízkeho východu). Presný zoznam rodín sa líši podľa autora a podľa toho, či sa pristupuje konzervatívnejšie alebo inkluzívnejšie (niekedy sa hovorí o "macro‑Nostratic").

Názov a história myšlienky

Názov "Nostratic" pochádza z latinského nostrates — „my, krajania“. Zorganizovanú podobu tejto myšlienky rozvinuli v polovici 20. storočia sovietski jazykovedci; Bomhard označil časť tohto hnutia ako „moskovská škola“. Medzi najvýznamnejšie mená spojené s rekonštrukciou nostratických foriem patria Vladislav Illich‑Svitych a Aharon Dolgopolsky (moskovská škola), neskôr pokračovali práce autorov ako Allan Bomhard a ďalší. V anglofonnej literatúre sa podobné širšie eurázijské makrorodiny spájali aj so záujmom od 90. rokov 20. storočia ďalej.

Dátovanie a možné geografické centrum

Hypotetický prajazyk tejto rodiny je často označovaný ako proto‑nostratický. Niektoré odhady kladú obdobie jeho existencie približne medzi 15 000 a 12 000 rokmi pred n. l. (epipaleolit, koniec posledného glaciálu), hoci niektorí autori navrhujú aj staršie alebo mladšie dátumy. Návrhy na geografický pôvod sú rôznorodé: navrhovali sa oblasti východného Stredomoria, Blízkeho východu či juhozápadnej Ázie vrátane Kaukazu a oblastí susediacich s ním. Takéto návrhy vychádzajú z porovnania distribúcie jednotlivých potomkov a z archeologických predpokladov migrácií, pričom však ide skôr o hypotézy než o isté dôkazy.

Dôkazy a metódy

Dôkazy za nostratickú hypotézu sú založené predovšetkým na komparatívnej práci: hľadaní lexikálnych podobností (korelátov základnej slovnej zásoby), porovnaní morfologických prvkov, prízvukových alebo fonologických zhôd a návrhoch pravidelných zvukových korešpondencií medzi rekonštruovanými formami rôznych rodín. Autori ako Illich‑Svitych a Dolgopolsky sa snažili zostaviť zoznamy korelátov a systematické pravidlá pre zmeny zvukov.

Metódy však zahŕňajú rôznu mieru formálnosti: od prísne komparatívnych rekonštrukcií po širšie, menej formálne prístupy, napríklad „mass comparison“ (hromadné porovnávanie), ktoré používal Joseph Greenberg pri iných makrofamíliách. Výsledky závisia na kritériách prijateľnosti korelátov, koncepcii pravidelnosti zvukových zmien a na tom, ako sa vyhodnocujú náhodné podobnosti a prevzatia medzi jazykmi.

Kritika a spory

  • Časová hĺbka: Hlavnou námietkou je veľká časová hĺbka (tisíce rokov), pri ktorej sa podľa mnohých lingvistov pravidelné zvukové korešpondencie a jasné morfologické znaky rozpadnú a spoľahlivo odlíšiť príbuznosť od náhodných podobností alebo areálnych prestupov je ťažké až nemožné.
  • Metodologické otázky: Kritici (napr. Lyle Campbell a ďalší) upozorňujú, že niektoré argumenty sú založené na selektívnom výbere slovných pár, neúplnom zohľadnení alternatívnych vysvetlení (požičanie, univerzálne tendencie) a nedostatočnej dokumentácii pravidelných zvukových zmien.
  • Neistota v zostave rodín: Niektoré z rodín, ktoré sa navrhujú ako súčasť nostratickej skupiny (napr. altajské, drávidské alebo afroasijské), sú samy o sebe predmetom sporov alebo majú rôznu definíciu u rôznych autorov; to komplikuje jednotnú rekonštrukciu.

Súčasný stav výskumu

Hypotéza zostáva kontroverzná a medzi lingvistami má rozličné stupne prijatia. Niekoľko odborníkov považuje niektoré preukázané korelácie za zaujímavé a hodné ďalšieho skúmania; iní sú skeptickí a vyžadujú prísnejšie metódy. Výskum pokračuje v rámci viacerých prístupov — od striktnej komparatívnej lingvistiky cez kvantitatívne a počítačové metódy až po interdisciplinárne štúdie zahŕňajúce genetiku populácií a archeológiu — avšak definitívny konsenzus o existencii a podobe nostratickej rodiny doteraz neexistuje.

Prečo to má význam

Diskusia o nostratických jazykoch má význam pre chápanie najstarších migračných a kultúrnych vzťahov medzi populáciami Eurázie a susedných oblastí. Ak by sa podarilo spoľahlivo rekonštruovať veľké prajazyky, prinieslo by to cenné informácie o slovnej zásobe, spoločenských štruktúrach a možných kontaktoch medzi ranými skupinami ľudí. Zatiaľ však ide skôr o pracovnú hypotézu s čiastočne spornými dôkazmi než o ustálenú skutočnosť.