Permsko-triasové vymieranie: najväčšie masové vymieranie a jeho príčiny
Permsko-triasové vymieranie: prečo vyhynulo 96 % morských druhov? Preskúmame príčiny — Sibírske pasce, vulkanizmus, meteorit, klimatické zmeny a anoxia.
Permsko-triasové vymieranie (skrátene P/Tr) bolo najväčším vymieraním vo fanerozoiku. Počas tejto udalosti vyhynulo približne 96 % všetkých morských druhov a asi 70 % suchozemských stavovcov. Je to doteraz jediná dobre doložená udalosť hromadného vymierania, pri ktorej je potvrdené aj rozsiahle vyhynutie hmyzu. Permsko-triasové vymieranie ukončilo éru prvohôr a otvorilo cestu pre druhohory, ktoré nasledovali po tejto masívnej biologickej kríze.
Časové zaradenie a rozsah
Tento prechod tvorí hranicu medzi obdobím permu a triasu, približne pred 252 miliónmi rokov. Z dôvodu extrémneho poklesu biodiverzity bol následný návrat komplexných ekosystémov na Zem dlhší než po mnohých iných masových vymieraniach. Preto sa táto udalosť niekedy nazýva „matkou všetkých masových vymieraní“.
Navrhované príčiny
Vedci identifikovali viacero faktorov, ktoré mohli prispieť samostatne alebo spoločne k hornej miere vymierania. Medzi hlavné hypotézy patria:
- Veľké alebo opakované dopady asteroidov či komét (meteoritov), ktoré by okamžite zmenili klímu a potravinové reťazce.
- Rozsiahle vulkanické erupcie a uvoľnenie skleníkových plynov (vulkanizmus), ktoré by spôsobili prudké oteplenie, okysľovanie oceánov a zmeny cirkulácie.
- Náhle uvoľnenie veľkých objemov hydrátov metánu z morského dna, čo by ešte viac posilnilo skleníkový efekt.
- Postupné environmentálne zmeny vrátane kolísania morskej hladiny, rozsiahlych oceánskych anoxických javov (nedostatok kyslíka v mori), rastúceho sucha a zmeny oceánskej cirkulácie spôsobené zmenou klímy.
Úloha povodňových bazaltov
Jedna z najvýraznejších udalostí spätých s touto hranicou je jedna z najväčších známych emisií povodňových bazaltových prúdov. Pred približne 251–250 miliónmi rokov tieto erupcie vytvorili rozsiahlu vulkanickú provinciu označovanú ako Sibírskepasce, ktorá pokrývala veľké územia na Sibíri. Masívne uvoľňovanie oxidu uhličitého, sírových plynov a ďalších toxických látok z takýchto erupcií by mohlo vysvetliť prudké klimatické zmeny, okyslenie oceánov a rozsiahle environmentálne stresy, ktoré spustili vymieranie.
Dôsledky a rekonvalescencia
Dôsledky P/Tr vymierania boli hlboké: mnohé ekologické niky zostali prázdne a obnovovanie komplexných pozemských i morských spoločenstiev trvalo milióny rokov. Počet vyšších taxónov (napríklad rodov a čeľadí) sa zotavoval pomaly; niektoré skupiny sa nikdy úplne neobnovili a iné využili uvoľnené priestory pre radiáciu a šírenie. Masívne vymieranie tiež zásadne ovplyvnilo potravinové reťazce a biogeochemické cykly.
Prečo je priebeh nejasný?
Stanovenie presného priebehu vymierania je náročné: geologické záznamy naznačujú, že udalosti mohli prebiehať ako jediný prudký impulz, alebo ako séria menších kríz rozložených v čase. Rôzne metódy dátovania a lokálne rozdiely v geologických archivách vedú k nejednoznačnostiam. Navyše vzájomné pôsobenie faktorov — napríklad vulkanizmu, zmeny morskej hladiny a anoxie — komplikuje určenie hlavnej príčiny.
Zhrnutie
Permsko-triasové vymieranie predstavuje najsilnejší známy odpad života za posledných 540 miliónov rokov. Hoci dominantná rola Sibírskepasce, rozsiahlych povodňových bazaltov, je v súčasnosti považovaná za kľúčový faktor, celkový scenár zahŕňa pravdepodobne kombináciu katastrofických udalostí a postupných environmentálnych zmien. Tie spolu viedli k dramatickému prevratu v histórii biosféry — a k dlhodobej rekonvalescencii, ktorá formovala budúce evolučné dráhy života na Zemi. Ďalší výskum a lepšie dátovanie sú potrebné na úplné rozlúštenie detailov tejto komplexnej udalosti.
Ďalším faktorom je, že hladina svetového oceánu bola v tom čase na historicky najnižšom bode, čo mohlo zosilniť premeny pobrežných a plytkomorských biotopov a zmeniť dynamiku karbonátových a organických sedimentov, čím sa ešte viac komplikoval proces obnovy života.
Súvisiace stránky
- Zoznam udalostí vymierania
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to permsko-triasové vymieranie?
Odpoveď: Permsko-triasové vymieranie bolo najväčším vymieraním vo fanerozoiku. Ukončila éru prvohôr a začala éru druhohôr a nastala približne pred 252 miliónmi rokov. V tomto období vymrelo 57 % všetkých biologických čeľadí, 83 % všetkých rodov a 96 % všetkých morských druhov. Patria sem mnohé ryby a trilobity, 70 % všetkých suchozemských stavovcov a mnohé veľké obojživelníky, primitívne plazy a synapsidy.
Otázka: Koľko biodiverzity sa počas tejto udalosti stratilo?
Odpoveď: Počas tejto udalosti sa stratilo značné množstvo biodiverzity - vymrelo 57 % všetkých biologických čeľadí, 83 % všetkých rodov a 96 % všetkých morských druhov. Patria sem mnohé ryby a trilobity, 70 % všetkých suchozemských stavovcov a mnohé veľké obojživelníky, primitívne plazy a synapsidy.
Otázka: Čo spôsobilo toto veľké vymieranie?
A: Existuje niekoľko navrhovaných mechanizmov, ktoré spôsobili toto veľké vymieranie - vrátane veľkých alebo viacnásobných dopadov meteoritov, zvýšeného vulkanizmu, náhleho uvoľnenia metánhydrátov z morského dna, zmeny morskej hladiny, oceánskych anoxických udalostí, rastúceho sucha, zmeny oceánskej cirkulácie spôsobenej zmenou klímy; jedna z najväčších záplavových bazaltových erupcií, ktorá vytvorila sibírsku vulkanickú provinciu na Sibíri; hladina svetových morí bola v tom čase na historickom minime; ako aj existencia Pangey so sopečnými erupciami, ktoré zasiahli územia v blízkosti kontinentov.
Otázka: Ako dlho trvalo, kým sa život na Zemi po tejto udalosti zotavil?
Odpoveď: Keďže počas tohto vymierania sa stratila taká veľká biodiverzita, trvalo oveľa dlhšie ako po iných vymieraniach, kým sa život na Zemi zotavil - preto je toto vymieranie známe ako "matka všetkých masových vymieraní".
Otázka: Existuje nejaký vzorec, ako boli druhy postihnuté touto udalosťou?
Odpoveď: Vzorec je stále nejasný - rôzne štúdie naznačujú jeden až tri samostatné impulzy pri skúmaní toho, ako boli druhy ovplyvnené touto udalosťou.
Otázka: Kedy existovala Pangea?
Odpoveď: Pangea existovala počas permsko-triasového obdobia vymierania pred približne 252 miliónmi rokov.
Otázka: Čo mohlo zhoršiť globálnu klímu počas tohto obdobia? Odpoveď: Predpokladá sa, že jedným z faktorov, ktorý by zhoršil globálnu klímu v tomto období, bol jeden z najväčších záplavových bazaltových výbuchov, ktorý vytvoril sibírsku vulkanickú provinciu Sibírske pasce na Sibíri približne pred 251 - 250 miliónmi rokov.
Prehľadať