Permsko-triasové vymieranie (skrátene P/Tr) bolo najväčším vymieraním vo fanerozoiku. Počas tejto udalosti vyhynulo približne 96 % všetkých morských druhov a asi 70 % suchozemských stavovcov. Je to doteraz jediná dobre doložená udalosť hromadného vymierania, pri ktorej je potvrdené aj rozsiahle vyhynutie hmyzu. Permsko-triasové vymieranie ukončilo éru prvohôr a otvorilo cestu pre druhohory, ktoré nasledovali po tejto masívnej biologickej kríze.

Časové zaradenie a rozsah

Tento prechod tvorí hranicu medzi obdobím permu a triasu, približne pred 252 miliónmi rokov. Z dôvodu extrémneho poklesu biodiverzity bol následný návrat komplexných ekosystémov na Zem dlhší než po mnohých iných masových vymieraniach. Preto sa táto udalosť niekedy nazýva „matkou všetkých masových vymieraní“.

Navrhované príčiny

Vedci identifikovali viacero faktorov, ktoré mohli prispieť samostatne alebo spoločne k hornej miere vymierania. Medzi hlavné hypotézy patria:

  • Veľké alebo opakované dopady asteroidov či komét (meteoritov), ktoré by okamžite zmenili klímu a potravinové reťazce.
  • Rozsiahle vulkanické erupcie a uvoľnenie skleníkových plynov (vulkanizmus), ktoré by spôsobili prudké oteplenie, okysľovanie oceánov a zmeny cirkulácie.
  • Náhle uvoľnenie veľkých objemov hydrátov metánu z morského dna, čo by ešte viac posilnilo skleníkový efekt.
  • Postupné environmentálne zmeny vrátane kolísania morskej hladiny, rozsiahlych oceánskych anoxických javov (nedostatok kyslíka v mori), rastúceho sucha a zmeny oceánskej cirkulácie spôsobené zmenou klímy.

Úloha povodňových bazaltov

Jedna z najvýraznejších udalostí spätých s touto hranicou je jedna z najväčších známych emisií povodňových bazaltových prúdov. Pred približne 251–250 miliónmi rokov tieto erupcie vytvorili rozsiahlu vulkanickú provinciu označovanú ako Sibírskepasce, ktorá pokrývala veľké územia na Sibíri. Masívne uvoľňovanie oxidu uhličitého, sírových plynov a ďalších toxických látok z takýchto erupcií by mohlo vysvetliť prudké klimatické zmeny, okyslenie oceánov a rozsiahle environmentálne stresy, ktoré spustili vymieranie.

Dôsledky a rekonvalescencia

Dôsledky P/Tr vymierania boli hlboké: mnohé ekologické niky zostali prázdne a obnovovanie komplexných pozemských i morských spoločenstiev trvalo milióny rokov. Počet vyšších taxónov (napríklad rodov a čeľadí) sa zotavoval pomaly; niektoré skupiny sa nikdy úplne neobnovili a iné využili uvoľnené priestory pre radiáciu a šírenie. Masívne vymieranie tiež zásadne ovplyvnilo potravinové reťazce a biogeochemické cykly.

Prečo je priebeh nejasný?

Stanovenie presného priebehu vymierania je náročné: geologické záznamy naznačujú, že udalosti mohli prebiehať ako jediný prudký impulz, alebo ako séria menších kríz rozložených v čase. Rôzne metódy dátovania a lokálne rozdiely v geologických archivách vedú k nejednoznačnostiam. Navyše vzájomné pôsobenie faktorov — napríklad vulkanizmu, zmeny morskej hladiny a anoxie — komplikuje určenie hlavnej príčiny.

Zhrnutie

Permsko-triasové vymieranie predstavuje najsilnejší známy odpad života za posledných 540 miliónov rokov. Hoci dominantná rola Sibírskepasce, rozsiahlych povodňových bazaltov, je v súčasnosti považovaná za kľúčový faktor, celkový scenár zahŕňa pravdepodobne kombináciu katastrofických udalostí a postupných environmentálnych zmien. Tie spolu viedli k dramatickému prevratu v histórii biosféry — a k dlhodobej rekonvalescencii, ktorá formovala budúce evolučné dráhy života na Zemi. Ďalší výskum a lepšie dátovanie sú potrebné na úplné rozlúštenie detailov tejto komplexnej udalosti.

Ďalším faktorom je, že hladina svetového oceánu bola v tom čase na historicky najnižšom bode, čo mohlo zosilniť premeny pobrežných a plytkomorských biotopov a zmeniť dynamiku karbonátových a organických sedimentov, čím sa ešte viac komplikoval proces obnovy života.