Plazmové okno je pole plazmy, ktoré vypĺňa určitú oblasť priestoru. Podobne ako silové pole vytvára oddelenú zónu: oblasť vnútri ostáva v inom fyzikálnom stave než vonkajšie prostredie. Táto oblasť sa obvykle udržiava pomocou magnetizmu alebo elektrických polí, ktoré zabraňujú rozptýleniu plazmy a „držia“ ju vo vymedzenom objeme. Pri súčasnej technológii sú rozmery praktických plazmových okien obmedzené a majú tvar približne plochej roviny vo vnútri valcovitého alebo iného puzdra priestoru.

Princíp fungovania

Plazmové okno funguje na základe kombinácie vysokoteplotnej plazmy a magnetického či mechanického udržiavania tejto plazmy v tvare „disku“ alebo „membrány“. So zvyšujúcou sa teplotou sa plazma ionizuje a jej vlastnosti (hustota, viskozita a dynamické správanie) sa menia tak, že dokáže vytvoriť značný rozdiel tlaku medzi oboma stranami okna. Pri dosť vysokej teplote — typicky v rozsahu desiatok tisíc kelvinov — je plazma dostatočne hustá a „tuhá“ na to, aby spomalila alebo výrazne obmedzila prúdenie neutrálneho plynu z atmosféry do vnútra vákuovej komory.

Plazma pritom môže byť pre určité typy elektromagnetického žiareniu priehľadná, takže lúče, napríklad lasery alebo urýchlené elektrónové zväzky, môžu cez ňu prechádzať s minimálnou stratou. Presná priehľadnosť však závisí od frekvencie žiarenia a hustoty plazmy — niektoré frekvencie môže plazma pohlcovať alebo odrážať, iné prepúšťať.

Ako sa plazmové okno vytvára

Bežné usporiadanie obsahuje valcovitú komoru s elektródami alebo indukčnými cievkami, do ktorej sa privádza plyn (napr. argón, dusík alebo vzduch). Plyn sa ionizuje pomocou vysokofrekvenčného výboja, vysokonapäťového oblúka alebo laseru. Magnetické pole (permanentné magnety alebo elektromagnety) potom formuje plazmu do požadovaného tvaru a bráni jej styk s stenami komory. Výsledkom je stabilný „plazmový disk“ s dobre definovaným okrajom, ktorý pôsobí ako rozhranie medzi vákuom a normálnou atmosférou.

Využitie

  • Prechod lúčov medzi vákuom a atmosférou: umožňuje testovanie a použitie laserov, elektrónových a iónových zväzkov, ktoré sa musia generovať vo vákuu, avšak cielom sú objekty v atmosfére.
  • Práca s röntgenovým alebo extrémne ultrafialovým žiarením: plazmové okno môže prepúšťať také žiarenie, ktoré by klasické mechanické okno (tenké fólie) výrazne oslabilo alebo rozptýlilo.
  • Výroba a priemyselné spracovanie: ožarovanie materiálov alebo povrchové úpravy, kde je potrebné spojiť vakuaálny zdroj žiarenia s procesom v atmosfére.
  • Veda a výskum: spektroskopia, testovanie detektorov alebo prenos častíc a lúčov medzi rôznymi laboratórnymi prostrediami bez potreby mechanických bariér.
  • Pokusné technológie pre vesmírne aplikácie: výskum možností využitia plazmy ako dynamickej membrány pri manipulácii plynov alebo pri experimentálnych pohonoch (výskum je zatiaľ skôr koncepčný).

Výhody a obmedzenia

  • Výhody: umožňuje bezkontaktné oddelenie vákuovej a atmosférickej časti, eliminuje mechanické okná (tenké fólie) ktoré sa môžu poškodiť, prepúšťa vybrané druhy žiarenia s menšou stratou a je možné meniť jeho parametre dynamicky reguláciou prúdu, magnetického poľa a plniaceho plynu.
  • Obmedzenia: vysoké energetické nároky (udržiavanie horúcej plazmy spotrebuje veľa energie), tepelná a elektromagnetická záťaž, obmedzená veľkosť prakticky realizovateľného okna, potreba chladiacich a kontrolných systémov a čiastočné obmedzenie pre niektoré frekvencie žiarenia (plazma nie je úplne priehľadná pre všetko žiarenie).

Bezpečnosť a prevádzkové požiadavky

Prevádzka plazmového okna vyžaduje vysokonapäťové zdroje, silné magnetické polia a riadené chladenie — preto sú potrebné prísne bezpečnostné opatrenia. Personál musí byť chránený proti žiareniu, teplu a elektromagnetickým poliam. Údržba zahŕňa kontrolu elektród, tesnení a systémov dodávky plynú a vákuových čerpacích jednotiek.

Krátka história

Koncept plazmového okna sa rozvinul v 90. rokoch 20. storočia v súvislosti s potrebou preniesť lúče z vákuovej časti do atmosférických aplikácií bez mechanickej bariéry, ktorá by lúče degradovala alebo sa rýchlo poškodzovala. Odvtedy prebehlo niekoľko experimentálnych a prototypových implementácií v laboratóriách a priemyselných zariadeniach.

Plazmové okno predstavuje praktický kompromis medzi nutnosťou udržať vysoké vákuum pre vznik a tvarovanie niektorých typov žiarenia a potrebou pracovať s cieľmi, ktoré sú v bežnom atmosférickom prostredí. Hoci technológia nie je bez obmedzení, ponúka jedinečné možnosti tam, kde by mechanické okná zlyhávali.