Laser je zariadenie, ktoré vytvára zosilnený jednofarebný zdroj svetla. V praxi to znamená, že laser produkuje svetlo so silnou smerovou zložkou, úzkym lúčom a veľmi úzkym rozsahom vlnových dĺžok — teda takzvanú monochromatickosť. Na vytvorenie takejto emisie sa používa špecifické aktívne médium: môžu to byť plynné zmesi, polykryštály alebo kryštály, kvapalné farbivá či polovodičové vrstvy. Niektoré z týchto médií vyžarujú svetlo len jednej farby alebo veľmi úzkeho spektrálneho pásma.

Vo vnútri lasera sa aktívne médium najprv „napumpuje“ energiou (elektrickým prúdom, svetlom z iného zdroja alebo chemickou reakciou), aby v ňom vznikla populačná inverzia — viac častíc v excitačnom stave než v základnom. Pri stimulovanej emisii potom excitovaná častica uvoľní fotón s rovnakou fázou, smerom a energiou ako dopadajúci fotón. Tento proces vedie k zosilneniu svetla. Pre ďalšie zosilnenie a usmernenie lúča sa okolo média umiestnia zrkadlá tvoriace optickú dutinu; jedno zrkadlo je čiastočne priepustné a umožní odvádzať časť zosilneného svetla ako výstupný lúč.

Hlavné vlastnosti laserového svetla

  • Koherencia: fotóny sú v rovnakej fáze, čo umožňuje interferenciu a veľmi presné merania (holografia, interferometria).
  • Monochromatickosť: úzke spektrálne pásmo — dôležité pri spektroskopii alebo pri prenosoch dát.
  • Direkčnosť (smerovosť): svetlo sa šíri ako úzky, málo rozptyľovaný lúč (podobne ako kolimované svetlo), vďaka čomu je možné veľmi presné zacielenie a prenos energie na veľké vzdialenosti.
  • Vysoká intenzita na jednotku plochy: umožňuje napr. rezanie alebo zváranie materiálov.

Druhy laserov (príklady)

  • Plynové lasery: He–Ne (viditeľný červený lúč), CO2 (infračervený, ~10,6 µm) — často sa používajú v priemysle a pri rezaní.
  • Pevnoštátne lasery: napr. Nd:YAG (neodym v kryštále yttriového hliníka), široko používané v priemysle a medicíne.
  • Polovodičové (diódové) lasery: malé, účinné, bežné v optických komunikačných zariadeniach, čítacích mechanizmoch a ukazovátkach.
  • Vláknaové lasery: aktívne médium vo forme špeciálneho optického vlákna — vysoká účinnosť a dobré chladenie.
  • Dye lasery a excimer lasery: používané tam, kde je potrebné nastaviteľné alebo ultrafialové spektrum.

Použitie

Lasery majú veľmi široké spektrum využitia v rôznych oblastiach:

  • Priemysel: rezanie, zváranie, povrchové úpravy, meranie rozmerov.
  • Medicína: oftalmológia (operácie oka), dermatológia, stomatológia, laserová chirurgia.
  • Telekomunikácie: prenos dát po optických vláknach.
  • Výskum a meranie: spektroskopia, interferometria, LIDAR, metrológia.
  • Bežná elektronika: čítačky CD/DVD/Blu‑ray, tlačiarne, barcode skenery.
  • Vojenské a bezpečnostné aplikácie: označovanie cieľov, laserové zbrane (vo vývoji), dálkové zameriavanie.
  • Zábava a prezentácie: laserové ukážky a ukazovátka.

Bezpečnosť

Aj keď mnohé lasery sú neškodné, niektoré typy môžu spôsobiť vážne poškodenie oka alebo kože. Intenzita a vlnová dĺžka rozhodujú o riziku — infračervené lúče napríklad môžu poškodiť oko bez pocitu bolesti. Lasery sa preto klasifikujú podľa rizika (nízke triedy bezpečné pre bežné použitie, vyššie triedy vyžadujú ochranné pomôcky a prísne pracovnícke postupy). Pri práci s výkonnými lasermi je dôležité používať vhodné ochranné okuliare, riadiť prístup do priestoru a dodržiavať bezpečnostné predpisy.

Krátka história

Termín "laser" pochádza z angličtiny a slovo "laser" je skratka pre "Light Amplification by Stimulated Emission of Radiation" — teda "zosilnenie svetla stimulovanou emisiou žiarenia". Koncepcia zariadenia sa vyvinula z predchádzajúceho konceptu masera, odtiaľ pochádza aj starší názov Maser. Prvý funkčný laser zostrojil Theodore H. Maiman v roku 1960 (rubínový laser), čo otvorilo cestu k rýchlemu rozvoju rôznych typov laserových zdrojov.

Lasery sú dnes nenahraditeľným nástrojom v mnohých oblastiach vďaka svojej presnosti, vysokej intenzite a možnosti kontrolovaného prenosu energie. Ich vývoj pokračuje — hľadajú sa nové materiály, účinnejšie pumpovacie metódy a bezpečnejšie i výkonnejšie konštrukcie.