Keďže politická ekonómia nie je jednotnou disciplínou, existuje množstvo štúdií, ktoré používajú tento pojem a ktorých predmet sa prekrýva, ale majú radikálne odlišné názory.
Sociológia sa zaoberá vplyvom zapojenia do spoločnosti na jednotlivcov ako členov skupín a tým, ako to mení ich schopnosť fungovať. Mnohí sociológovia vychádzajú z rámca výrobne určujúcich vzťahov, ktorý prevzali od Karla Marxa.
Antropológia často skúma politickú ekonómiu prostredníctvom štúdia vzťahu medzi svetovým kapitalistickým systémom a miestnymi kultúrami.
Psychológia je často oporným bodom, okolo ktorého sa sústreďuje politická ekonómia, pretože sa zaoberá rozhodovaním nie ako čiernou skrinkou, ktorej účinky sa prejavujú len v cenových rozhodnutiach, ale ako zdroj štúdia, a teda aj predpokladov v modeli politickej ekonómie.
Keďže história dokumentuje zmeny v čase, často sa používa ako prostriedok argumentácie v politickej ekonómii a historické práce často majú rámec politickej ekonómie, ktorý predpokladajú alebo ktorým argumentujú ako základom pre štruktúru rozprávania.
Ekonómia, ktorá skúma vzťahy medzi aktivitami a cenami a účinky nedostatku, vyrástla z politickej ekonómie. V politickej ekonómii sa často používa na argumentáciu politických účinkov a štúdium výsledkov činností a často je v opozícii k politickej ekonómii v tom zmysle, že mnohí, ak nie väčšina praktizujúcich ekonómov považuje politickú ekonómiu za prekážku pôsobenia ekonomických síl. Z hľadiska politickej ekonómie je ekonómia odvetvím celého štúdia a ekonómia má vo svojom základe teóriu politickej ekonómie, ktorá by mala byť otvorená skúmaniu.
Právo, keďže sa týka tvorby politiky alebo sprostredkovania politických cieľov prostredníctvom politických aktov, ktoré majú konkrétne individuálne výsledky, je v politickej ekonómii vnímané na jednej strane ako politický kapitál a sociálna infraštruktúra, na druhej strane ako výsledok sociológie spoločnosti.
Ústavná ekonómia je akademická subdisciplína ekonómie a konštitucionalizmu. Často sa označuje ako "ekonomická analýza ústavného práva". Ústavná ekonómia sa snaží vysvetliť výber rôznych ústavných pravidiel "obmedzujúcich voľby a aktivity hospodárskych a politických subjektov". Tým sa líši od prístupu tradičnej ekonómie. Ústavná ekonómia tiež skúma, do akej miery sú ekonomické rozhodnutia štátu v súlade s existujúcimi ústavnými ekonomickými právami jeho občanov." Napríklad správne rozdelenie hospodárskych a finančných zdrojov štátu je veľkou otázkou pre každý národ. Ústavná ekonómia pomáha nájsť právny mechanizmus na riešenie tohto problému.
Ekológia je často súčasťou politickej ekonómie, pretože ľudská činnosť má jeden z najväčších vplyvov na životné prostredie a pretože práve vhodnosť prostredia pre človeka je jedným z hlavných záujmov väčšiny ľudí. Ekologické účinky hospodárskej činnosti na životné prostredie podnietili vznik veľkého množstva výskumov, ktoré skúmali prostriedky na zmenu rovnováhy stimulov trhovej ekonomiky. Táto práca je v interakcii s ekonómiou mimoriadne kontroverzná, pretože spochybňuje základné ekonometrické predpoklady trhovej ekonomiky a ich základnú platnosť.
