Holandská politika je politikou nepriamej demokracie. Má ústavu a monarchiu, ktorá funguje v rámci ústavy. Demokratickú štruktúru určuje parlament (zákonodarná moc) a vláda (výkonná moc). Vláda závisí od dôvery parlamentu, ale tieto dve zložky nie sú striktne oddelené (parlamentný systém).

Parlament sa nazýva Generálne zhromaždenie štátov (holandsky Staten-Generaal) a pozostáva z dvoch komôr: dolnej komory, tzv. druhej komory (holandsky Tweede Kamer), ktorá je porovnateľná so Snemovňou reprezentantov v iných krajinách, a hornej komory, tzv. prvej komory (holandsky Eerste Kamer), ktorá je porovnateľná so Senátom v iných krajinách a často sa nazýva podobne.

Na nižšej úrovni sú provincie, obce a vodohospodárske úrady.

Na vyššej úrovni je Holandsko súčasťou Beneluxu, Rady Európy, Európskej únie, NATO a OSN.

Holandsko sa oficiálne nazýva Holandské kráľovstvo. Skladá sa zo štyroch krajín: samotného Holandska (európskej časti) a troch ostrovných krajín v Karibiku: Aruby, Curaçaa a Svätého Martina. Ďalšie tri ostrovy v Karibiku, ktoré patria k Holandsku, majú štatút osobitných obcí Holandska, tzv. karibského Holandska.

Ústava a úloha monarchie

Ústava Holandska (Grondwet) upravuje základné princípy štátnej moci, základné práva občanov a právomoci orgánov štátu. Monarchia je konštitučná a dedičná: kráľ (kráľovná) je formálne hlavou štátu, ale v praxi má predovšetkým reprezentačné a ceremoniálne funkcie. Mnohé formálne právomoci monarchy sú vykonávané na základe rady a odporúčaní vlády — napríklad podpis zákonov, menovanie ministrov alebo veľvyslancov.

Historicky sa monarcha podieľal aj na procesoch pri zostavovaní vlády (menovanie informátora či formátora), dnes však tieto kroky prebiehajú hlavne v parlamente a medzi politickými stranami. Ústava tiež garantuje základné občianske práva (sloboda prejavu, zhromažďovania, náboženská sloboda a pod.) a ustanovuje princíp právneho štátu.

Parlament: zloženie a kompetencie

Generálne zhromaždenie štátov (Staten-Generaal) je dvojkomorové:

  • Druhá komora (Tweede Kamer) má 150 priamo volených poslancov. Volí sa na štyri roky systémom pomerného zastúpenia s otvorenými kandidátskymi listinami. V praxi to vedie k výraznému viacstraníckemu systému a nízkej efektívnej volebnej hranici (približne ekvivalent jednej poslaneckej stoličky, teda okolo 0,67 % hlasov).
  • Prvá komora (Eerste Kamer) má 75 členov, ktorí nie sú volení priamo občanmi, ale členmi provinciálnych zastupiteľstiev. Prvá komora má primárne revíznu funkciu: nemôže navrhovať novelizácie zákonov, ale môže zákony prijať alebo zamietnuť, čím zabezpečuje dodatočnú kontrolu nad legislatívnym procesom.

Druhá komora zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe zákonov, kontrole vlády a pri vyslovení dôvery. Výkon legislatívnej moci zahŕňa aj parlamentné výbory, vyšetrovacie komisie a právo podávania interpelácií.

Voľby a politický systém

Holandský politický systém je typický pre proporcionalitu a pluralitu: výsledkom sú zvyčajne koaličné vlády zložené z viacerých politických strán. Po voľbách nasledujú rokovania o zostavení koalície — tá určuje program vlády a rozdelenie ministerských postov. Vláda (kabinet) je kolektívnym orgánom, ktorý vedie predseda vlády (premiér).

Vláda je politicky zodpovedná parlamentu a funguje na princípe kolektívnej zodpovednosti. Ak strata dôvery v parlamente postihne vládu alebo jej časť, môže to viesť k pádu kabinetu alebo k predčasným voľbám.

Súdny systém a kontroly

Súdna moc je v Holandsku nezávislá. Najvyššími súdmi sú okrem iných orgánov aj Najvyšší súd (Hoge Raad), ktorý dohliada na jednotu výkladu práva. Okrem súdnej kontroly existujú aj ďalšie nezávislé orgány a poradné orgány (napr. Rada štátu — Raad van State), ktoré poskytujú právne a politické posudky a vykonávajú kontrolné funkcie.

Územno-správne členenie a lokálna samospráva

Holandsko je rozdelené na 12 provincie, ktoré majú vlastné zastupiteľstvá a určitú autonómiu v oblastiach regionálnej politiky. Pod nimi sú obce, ktorých je viac než 300; obce zabezpečujú väčšinu každodenných verejných služieb. Špecifickou súčasťou holandskej správy sú vodohospodárske úrady (waterschappen), ktoré sú jedinečnými samosprávnymi orgánmi zodpovednými za manažment vôd, odvodňovanie, ochranu pred povodňami a pod., a sú volené priamo.

V rámci Holandského kráľovstva tvoria európsku časť a tri karibské krajiny (Aruba, Curaçaa, Svätého Martina) spoločný štátny útvar. Ďalšie ostrůvky v Karibiku majú štatút osobitných obcí Holandska (tzv. karibské Holandsko).

Medzinárodné členstvo a politika

Holandsko je aktívnym členom mnohých medzinárodných organizácií, medzi ktorými sú Benelux, Rada Európy, Európska únia, NATO a OSN. Je významným hráčom v oblastiach medzinárodného práva, obchodu, developmentu a klimatickej politiky.

Charakteristika politickej scény

Holandská politika je prägetá pluralitou politických síl: v parlamente pôsobia tradičné veľké strany, menšie liberálne, kresťansko-demokratické, socialistické, zelené a regionálne či protestné strany. To vedie k dynamickému politickému dialógu, kompromisom pri zostavovaní vlád a k silnému postaveniu parlamentnej kontroly nad výkonnou mocou.

Výsledkom je stabilný, avšak flexibilný systém, ktorý kombinuje právnu istotu ústavy a inštitúcií s praktickými mechanizmami vyjednávania a koalícií potrebných pre vládnutie.