Filipínske provincie sú základným politickým a administratívnym člením Filipín. V súčasnosti krajinu tvorí 80 provincií, ktoré sú ďalej rozdelené na mestá (cities) a obce (municipalities). Provincie sú dôležitou úrovňou samosprávy: každá má svojho guvernéra ako výkonnú hlavu a zákonodarné zhromaždenie (Sangguniang Panlalawigan), ktoré prijíma miestne nariadenia a rozpočty. Provincie spravujú miestne služby, údržbu ciest, koordinujú rozvoj vidieka, podporujú sociálne a zdravotné programy a spolupracujú s mestami a obcami pri poskytovaní verejných služieb.
Regionálne členenie
Pre administratívne a plánovacie účely sú provincie zoskupené do 17 regiónov, pričom zoskupenie vychádza z geografických, kultúrnych a etnologických charakteristík. Štrnásť z týchto regiónov má číselné označenie podľa polohy od severu na juh (napr. Región I, Región II, Región III, Región IV‑A/IV‑B a pod.). Okrem nich existujú tri regióny bez číselného označenia: Národný región hlavného mesta (NCR), administratívny región Cordillera (CAR) a autonómny región v moslimskom Mindanao — tento autonómny región je dnes známy aj pod názvom Bangsamoro Autonomous Region in Muslim Mindanao (BARMM).
Vzťah medzi provinciami a mestami
Niektoré mestá na Filipínach sú administratívne nezávislé od provincie. Ide najmä o:
- Highly Urbanized Cities (HUC) — veľké mestá so samostatnou správou, ktoré nie sú súčasťou provincie.
- Independent Component Cities (ICC) — mestá nezávislé od provinčnej správy podľa zákona.
- Component Cities — mestá podriadené provincii a súčasť jej administratívy.
Okrem miest sa provincie rozdeľujú na obce a ďalej na najnižšiu administratívnu jednotku — barangay (často prekladané ako štvrté alebo „susedské“ jednotky). Tieto najnižšie úrovne zabezpečujú priame kontakty so obyvateľmi a poskytovanie základných služieb.
Správa, voľby a právomoci
Guvernér provincie je volený priamo na trojročné obdobie a môže byť zvolený maximálne na tri po sebe idúce funkčné obdobia. Zákonodarné právomoci má provinčný snem (Sangguniang Panlalawigan), ktorého poslanci sú tiež volení. Provinčné úrady spravujú vlastné príjmy (miestne dane, poplatky, transfery od centrálnej vlády) a rozhodujú o lokálnom rozpočte, infraštruktúre a programoch rozvoja.
Vznik a zmeny hraníc
Nové provincie vznikajú zákonom prijatým filipínskym Kongresom a často ich vytvorenie podlieha aj plebiscitu obyvateľstva dotknutej oblasti. Historicky sa hranice a počet provincií menili podľa politických, demografických a správnych potrieb.
Medziinštitucionálna spolupráca
Každá provincia je členom Ligy filipínskych provincií (Liga ng mga Lalawigan ng Pilipinas), ktorá združuje guvernérov a provinčné orgány s cieľom koordinovať politiky, riešiť spoločné problémy a presadzovať záujmy provincií na národnej úrovni.
Provinčné členenie tak predstavuje kľúčovú súčasť filipínskej štátnej správy: spája miestne samosprávy s regionálnymi systémami plánovania a s centrálnou vládou, pričom zaisťuje, aby verejné služby a rozvojové projekty mohli byť riadené aj z miestnej úrovne.