Bronzy z Riace (Bronzi di Riace), niekedy nazývané Riace Warriors, sú dve monumentálne grécke bronzové sochy z obdobia skorého klasického slohu (odhadované datovanie približne 460–430 pred n. l.). Ide o dve realisticky stvárnené sochy nahých bradatých bojovníkov, ktoré môžu reprezentovať konkrétne osoby, ale je pravdepodobnejšie, že predstavujú ideálne typyhrdinov. Oba kusy majú veľa spoločných znakov a veľmi pravdepodobne pôvodne patrili k jednému monumentálnemu súboru vystavovanému v Grécku; neskôr mohli byť súčasťou bohatého rímskeho súkromného zberu a prepravované smerom k Rímu.
Nájdenie a okolnosti objavu
Bronzy objavil 16. augusta 1972 potápač menom Stefano Mariottini pri potápačskej dovolenke v Iónskom mori, pri pobreží neďaleko mesta Reggio Calabria. Sochy boli vytiahnuté z mora pri Riace Marina, malej obci blízko prístavu Porto Foricchio. Miesto leží na dôležitej starej námornej trase medzi prístavmi Grécka a Ríma; preto vedci predpokladajú, že sochy boli naložené na loď smerujúcu do Talianska. Bronzy sa mohli nachádzať v starovekom vraku lode, pričom boli pri nehode buď uvoľnené z kotvenia, alebo hodené cez palubu, aby sa znížila hmotnosť nákladu.
Materiál, technika a zachovanie
Sochy sú odlité z bronzu (zliatina medi so stopami cínu a ďalších zliatin). Detailné doplnky sú vytvorené z iných materiálov: Oči sú vsadené z kostí a skla, zuby sú z striebra, rty a bradavky sú zvýraznené kusmi medi. Tieto inlaye dodávali sochám realistickú a živú podobu. Pôvodne bojovníci držali kopije a štíty, pričom jeden z okrídlených detailov ukazoval, že jeden z nich mal na hlave pripevnenú zdobenú prilbu. Po storočiách v mori a pri následnej manipulácii boli sochy čiastočne poškodené a straty sa týkajú hlavne kovových doplnkov a zbroje. Oba exempláre podstúpili rozsiahle reštaurátorské zásahy a konzervačné ošetrenie, aby sa zabránilo ďalšej korózii a obnovila sa ich pôvodná podoba.
Dátovanie, autorstvo a pôvod
Štýl a technika riešenia tela zodpovedajú prechodu z archaického k ranoklasickému štýlu (tzv. „severná cesta“ alebo „severná škola“ raného klasického umenia), čo vedecky vedie k datovaniu do obdobia približne 460–430 pred n. l. Presné autorstvo nie je známe; odborníci navrhli rôzne dielne a proveniencie (napríklad aténska, argivská alebo jónska dielňa), ale žiadna hypotéza nie je dnes definitívne potvrdená. Sochy sú cenné práve preto, že ide o zriedkavé dochované originály gréckeho bronzu – väčšina bronzových sôch bola v antike roztavená a premenená na iné predmety.
Význam, interpretácie a verejné vystavovanie
Bronzy z Riace majú vysoký umenovedný význam: predstavujú priamy dôkaz umeleckého majstrovstva v práci s bronzom, realistické stvárnenie ľudského tela, dynamiku postoja a detailnú individualizáciu tvárí. Výskumníci sa zaujímajú o ich ikonografiu — či ide o bohov, hrdinov, vítazných športovcov, alebo vojenských veliteľov — a o ich pôvodné umiestnenie (samostatný pomník, súsošie alebo výzdoba stavby).
Po náleze boli bronzy umiestnené v Museo Nazionale della Magna Grecia v Reggio Calabria, kde sú vystavené a pod dohľadom odborných pracovísk prechádzajú pravidelnou kontrolou a údržbou. Návrat a dlhodobá prítomnosť bronzov v Reggio Calabria majú tiež význam pre miestnu kultúru a turistiku – sochy sú jedným z najvýznamnejších exponátov regiónu.
Hypotézy o preprave a náleze
Existuje niekoľko vysvetlení, prečo sa bronzy ocitli na morskom dne: mohlo ísť o náklad lode, ktorá sa potopila pri búrke, o lup z prepravy umeleckých diel, alebo o to, že boli hodené cez palubu, aby sa loď zachránila pred potopením. Miesto nálezu na dôležitej námornej trase medzi Gréckom a Rímom podporuje predstavu, že sochy mali byť prevezené na Západ.
Bronzy z Riace zostávajú predmetom intenzívneho vedeckého skúmania a širokého verejného záujmu. Ich objav priniesol nové poznatky o technikách starovekých kovotepcov a ponúkol vzácny priamy pohľad na podobu gréckeho sochárstva, ktorá inak pre mnohé originály chýba.
