Pozadie
K vyplieneniu Lawrence došlo 21. mája 1856, keď do Lawrence v Kansase prišli ozbrojené skupiny ľudí podporujúcich otroctvo. Lawrence bolo mesto založené a osídlené zástancami proti otroctvu (tzv. „free‑state“ obyvatelia) a predstavovalo centrum odporu voči rozširovaniu otroctva do nových území. Napätie v regióne bolo dôsledkom politiky „popular sovereignty“ po prijatí Kansas–Nebraska Act (1854), ktorá umožnila obyvateľom teritória rozhodovať o povolení otroctva. Tieto spory sa preliali do neregulárneho konfliktu v teritóriu Kansas, neskôr známeho ako „Krvácajúci Kansas“.
Priebeh útoku
Útok viedol šerif okresu Douglas, Samuel J. Jones, a prívrženci otroctva — medzi nimi aj ozbrojené skupiny známe ako „Border Ruffians“ prichádzajúce prevažne z okolitého štátu Missouri. Útočníci vnikli do mesta, obsadili a vyrabovali verejné budovy a podniky spojené so slobodným štátom. Zničili tlačové stroje a redakčné priestory dvoch významných periodík noviny slobodného štátu , Kansas Free State a Herald of Freedom, a poškodili ďalšie budovy a zásoby obyvateľov mesta.
Počas udalostí zahynul len jeden človek — podľa dobových správ to bola nešťastná nehoda. Napriek relatívne nízkemu počtu obetí na životoch mala udalosť vážne následky pre politickú klímu v teritóriu i celých Spojených štátoch.
Dôsledky a význam
Vyplienenie Lawrence výrazne eskalovalo násilie v Kansase. Útok vyvolal odplatu zo strany militantnejších anti‑otroctvových skupín; najznámejšia reakcia bola násilná akcia vedená Johnom Brownom, ktorá sa odohrala niekoľko dní po plienení (Pottawatomie Massacre). Tieto udalosti ďalej polarizovali verejnú mienku na severe a juhu krajiny a prispeli k postupnému rozkladu národného konsenzu o riešení otázky otroctva — jeden z krokov vedúcich k americkej občianskej vojne.
Lawrence sa po útoku postupne obnovilo a zostalo symbolom odporu proti otroctvu v Kansase. Udialo sa to v contexte dlhšieho obdobia ozbrojených stretov, ktoré ukázalo, že otázky otroctva sa už nedali vyriešiť len politickými kompromismi.
