Saxofón je skupina hudobných nástrojov vyrobených z mosadze. Hoci je telo z kovu, klasifikuje sa medzi drevené dychové nástroje, pretože zvuk sa vytvára pomocou trstenice upevnenej na náustku – podobne ako u klarinetu, z ktorého saxofón čiastočne vychádza a s ktorým má mnoho spoločných čŕt. Pôsobenie nástroja je bližšie k jednoreedovým nástrojom než ku kovovým dychovým nástrojom typu trúbka alebo trombón. Pôvodný návrh saxofónu obsahoval sedem hlavných klávesov vrátane oktávového; moderné nástroje majú však omnoho bohatší systém kľúčov, podložiek a páčok, ktoré umožňujú presné hranie a rozšírené techniky.

Stavba a časti saxofónu

Saxofón sa skladá z niekoľkých hlavných častí: náustok (mouthpiece) s trstenicou a objímkou (ligatúrou), krk (neck), telo s klapami a priechodmi (bore) a zvon (bell). Dôležitý je kužeľový tvar kanála (conical bore), ktorý výrazne ovplyvňuje charakter zvuku a intonáciu. Náustky bývajú z ebonitu, plastu alebo kovu; trstina má rôznu tvrdosť, ktorá ovplyvňuje farbu a odozvu nástroja. Mechanizmus kľúčov, podložky a pružín zabezpečuje utiahnutie/release tónových otvorov a umožňuje chromatickú stupnicu a techniky ako legato, staccato či glissando.

Ladenie a intonácia

Naladenie saxofónu sa najčastejšie upravuje posunom náustku na krku (na korku): ak je nástroj ostrý (t. j. hrá vyššie než požadované), náustok sa trochu posunie von; ak je plochý (hrá nižšie), náustok sa zasunie hlbšie. Okrem toho intonáciu ovplyvňuje tvar a napätie úst (embouchure), tlak vzduchu, tvrdosť trstiny a teplota nástroja. Pre doladenie sa hráči často prispôsobujú koncertnému A = 440 Hz (alebo inému referenčnému tónu). Používanie oktávového kľúča (resp. kľúčov) a kontrola nad „spustením“ alebo spevnením čeľuste/ústnej dutiny sú bežné techniky na korekciu výšky tónu pri hraní.

Druhy saxofónov a ich ladenie

Existuje viacero druhov saxofónov zoradených od najnižšieho po najvyšší tón; medzi nimi patria (v texte pôvodne uvedené): tubax, kontrabas, bas, barytón, tenor, alt, soprán, sopranino a soprillo. Prehľad najbežnejších typov:

  • Soprán – obyčajne ladený v B♭ (znie o sekundú dolu od zapísaného tónu), zvuk je jasný a priamy.
  • Alt – ladený v E♭ (znie veľkú sextu dolu od zapísaného tónu), je štandardom v klasickej i jazzovej literatúre.
  • Tenor – ladený v B♭ (znie o veľkú nónu – oktávu + sekundu – nižšie), má teplejší a plnší stredný register.
  • Barytón – ladený v E♭ (znie oktávu pod altom, teda oktávu + sextu nižšie), poskytuje hlboké základové tóny v ansámbloch.

Niektoré špecializované typy (napr. tubax, kontrabas, soprillo) sú zriedkavejšie a používajú sa pri špecifických hudobných požiadavkách. Bežne sa v praxi najviac používajú barytón, tenor, alt a soprán.

Technika a zvuk

Saxofonisti využívajú širokú paletu techník: artikuláciu jazykom (tonguing), dvojtónové (multiphonics) a viactonové efekty, vibrato, glissando, altissimo (extrémne vysoké registre) a efektové ornamenty používané najmä v jazze a populárnej hudbe. Zvuk saxofónu sa značne mení podľa tvaru náustku, tvrdosti trstiny, typu ligatúry a taktiež profilom krku a zvonu nástroja.

História a použitie v hudbe

V roku 1840 ho vynašiel Adolphe Sax. Najprv sa saxofón uplatnil v dychových orchestroch a vojenských kapelách, neskôr sa pevne usadil v klasickej hudbe (koncerty a komorná literatúra), v jazze a stal sa jedným z najvýraznejších sólových nástrojov 20. storočia. Príležitostne sa používa aj v rocku, popu a iných štýloch. Výraznú úlohu zohrával v big bandy v 40. a 50. rokov 20. storočia, kde často tvoril melodickú aj harmónickú kostru ansámblu. Saxofón je používaný ako sólový i doprovodný nástroj v orchestroch, jazzových kvartetoch, dechových súboroch i v štúdiovej práci.

Slávni hráči

Medzi najvýznamnejších hráčov patria mená z rôznych žánrov: v klasike napr. Marcel Mule; v jazze ikony ako John Coltrane a Charlie Parker. Ďalšími významnými osobnosťami sú Coleman Hawkins, Lester Young, Sonny Rollins, Stan Getz alebo Cannonball Adderley, ktorí výrazne ovplyvnili techniku a štýl hrania.

Saxofón preto zostáva veľmi univerzálnym a emocionálne silným nástrojom – vďaka svojej farebnosti, rozsahu a výrazovým možnostiam si získal miesto v mnohých hudobných žánroch po celom svete.